Lipšicovi chýba iba schválenie zákonov o konflikte záujmov a preukazovaní pôvodu majetku. Pri prvom síce všetci politici súhlasia, že by mali poslanci prijať nový, ale tí už roky odmietajú prísnejšiu právnu normu schváliť. Druhý zákon obsahuje i právne sporné ustanovenia. Naposledy poslanci hlasovanie o týchto zákonoch pre chýbajúci konsenzus presunuli na budúci rok.

Pri zákonoch, ktoré už v parlamente schválili, očakáva minister Lipšic ťažkosti, lebo „realizačná fáza je ťažšia ako prijatie zákonov".

Za dôležité považuje zmeny v trestnom zákone. Lipšic presadil najmä inštitút „trikrát a dosť". Páchatelia závažných úmyselných trestných činov musia byť podľa tejto zásady v presne stanovených situáciách odsúdení na doživotný trest. Táto zmena sa v praxi zatiaľ neprejavila.

Pôsobenie ministerstva jednoznačne negatívne nevníma ani opozícia. „Je tu snaha, aby vymožiteľnosť práva bola u nás dosiahnutá," pripúšťa poslankyňa Smeru Jana Laššáková, členka ústavnoprávneho výboru. Ministerstvo podľa nej predložilo mnoho zákonov, ktoré by mali vylepšiť súčasný stav.

Niektoré z nich však nesplnili očakávania. „Som toho názoru, že v praxi nepriniesli to, čo sa od nich čakalo," hovorí Laššáková. Za nepodarok považuje novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorá sudcom podľa nej sťažuje prácu a spomalila súdne konanie. Rovnaký názor má aj Združenie sudcov Slovenska.

Laššáková Lipšicovi vyčíta aj to, že do parlamentu posunul príliš veľa čiastkových noviel. Prijateľnejšie by pre ňu boli komplexné návrhy zákonov. Jeden taký sa na ministerstve chystá a už vo februári by sa do legislatívnej rady mala dostať rekodifikácia trestného zákona. Tesne pred Vianocami sa uskutočnilo posledné stretnutie rekodifikačnej komisie. (rp)