„Poškodený je často považovaný iba za svedka, ktorý nemá na rozdiel od páchateľa právo zasahovať do priebehu trestného konania," povedal šéf Smeru. Fico si myslí, že pri výsluchu alebo na súde by sa obeť a páchateľ nemali stretnúť ani na chodbe.
Problém je podľa neho aj v tom, že obete trestných činov nie sú odškodňované. „Ak aj súd nariadi obžalovanému nahradiť poškodenému škodu, vzhľadom na majetkové pomery páchateľov býva len málo pravdepodobné, že k tomu dôjde." Smer preto chce, aby štát odškodnil aj osoby poškodené závažnými majetkovými a nedbanlivostnými trestnými činmi. Podľa terajšieho zákona bolo v roku 2002 odškodnených šesť osôb a tento rok len jedna.
Fico si myslí, že štát by sa mal zaoberať aj odškodnením obetí nebankových subjektov. Vláda to však odmietla. Na otázku, či Smer, keď sa dostane do vlády, klientov nebankových subjektov odškodní, nechcel odpovedať.
Ministerstvo spravodlivosti s Ficom nesúhlasí. „Novela Trestného poriadku zavedením inštitútu zmieru, kde sa z poškodeného stáva aktívny účastník trestného konania, výrazne posilnila postavenie poškodeného," povedal hovorca ministerstva Richard Fides. „Zákonom o probačných a mediačných úradníkoch zároveň preberá páchateľ priamu zodpovednosť za spáchaný trestný čin, čoho výsledkom môže byť aj finančné odškodnenie poškodeného."
Ministerstvo považuje Ficovu iniciatívu za „trochu populistickú", pretože šéf Smeru nebol prítomný na rokovaní parlamentu, keď sa hlasovalo o návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch a nenavrhol ani zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre ministerstvo, ktoré odškodňuje obete trestných činov. (sita, mož)
