i niekedy nevidia výplatu aj tri mesiace. Futbaloví funkcionári obvinenia vyvracajú, na športových novinárov sa hnevajú. Novinári do sporov radšej nejdú, aby za kritiku nedostali do zubov napríklad od šéfa klubu, ako sa to už stalo aj v prvej lige. Napriek obvineniam, napriek nezáujmu divákov o domácu ligu, je futbal u nás stále fenoménom.
Typický obraz ticho
Futbalový zápas českej ligy v poslednú novembrovú nedeľu Sparta - Teplice, vysielaný na ČT 2 vyzerá tak, že sa v záberoch kamier diváci na tribúnach zabávajú, neustále povzbudzujú. Počuť skandovaný potlesk, vidieť množstvo vlajkonosičov, na ihrisku cítiť nasadenie hráčov. Priamy prenos českej televízie sa končí, keď Slovenská televízia práve začína na druhom programe vysielať slávne slovenské derby Slovan - Inter. Pri trávniku stál redaktor STV: "Chystá sa 82. derby Slovan - Inter," zahlásil a za ním bolo v zábere kamery na vysokej tribúne asi dvanásť divákov. Päť minút pred zápasom panovalo v hľadisku úplné ticho a na ihrisko sa zo šatní pomaličky trúsili hráči. Typický obraz slovenského futbalu.
Začal sa zápas. Z hľadiska bolo počuť aj cez ruchové mikrofóny televízie pokriky a nadávky na hráčov z preriedených tribún. "Pecko vhadzuje. Spoluhráči však stoja a... tak to aj dopadlo," hovoril televízny komentátor o slabom pohybe hráčov.
V pondelok si čitateľ denníka Šport mohol prečítať: "Podľa nášho názoru musel aj ten najväčší fanúšik slovenského futbalu po chvíľke prepnúť na iný program..." Redaktor Športu neskrýval prekvapenie nad oznámením hlásateľa, že zápas na štadióne sleduje až 1805 divákov.
Chlapci uznávajú len futbal
Aj tak je futbal na Slovensku stále športom číslo jeden. Chlapci v škole uznávajú jedine spolužiakov, ktorí hrajú futbal, o iných športoch sa odmietajú baviť, na niektorých sa vyložene smejú.
"Tiež som chcel chodiť na futbal, ale otec povedal, že zdrsniem a nebudem sa poriadne učiť. Začal som chodiť na vodné pólo a nerozumiem, ako som mohol túžiť po futbale. Vo vode mi tak hučí v hlave, že si hneď spomeniem, čo som sa cez deň učil, v čom som bol dobrý a kedy trápny. Ale medzi chlapcami v škole sa cení iba futbal. Futbalisti nemajú radi tých, čo chodia na atletiku, cyklistiku a do vody. Stále sa nám posmievajú," hovorí jedenásťročný piatak Peter Kočalka z Bratislavy.
"Futbalisti sú namyslení, zle sa učia, všetko sú to bitkári. Mal som kamaráta, čo chodil na futbal, učil sa výborne. Nepáčilo sa mu, že ich tréner je nervák, tak z futbalu odišiel. Ja mám v televízii radšej hokej. Ale so starkým a jeho kamarátmi chodíme na futbal do Kalinova, do Kokavy a do Poltára. Na dedine poznám aj futbalistov, všetci sme kamaráti, aj s dospelými. Tam chodia s nami na futbal aj ženy," hovorí.
Jeho sestra, dvanásťročná Kristína Kočalková komentuje šport z dievčenskej strany. "My s kamarátkami sa o futbal vôbec nezaujímame, ale poznám Beckhama, má za ženu Posh Spice. Pozeráme len hokej. Demitru, Pállfyho, najviac sa mi páči Bondra."
Galis a Laurinec - môže či nemôže?
Písal sa rok 1999 a reprezentačným trénerom bol Dušan Galis. Lenže na kongrese Slovenského futbalového zväzu zvolili za predsedu zväzu Františka Laurinca. "Končím," bola reakcia Dušana Galisa. "Chcem si zachovať svoju tvár. Aby som sa mohol pozrieť do zrkadla aj zajtra, aj o týždeň, keď sa budem holiť. S pánom Laurincom jednoducho nemôžem spolupracovať. Pán Laurinec už vo vedení slovenského futbalu bol a nedokázal nič. Viac sa staral o svoje súkromné aktivity. Z pozície podpredsedu zväzu zodpovedného za reprezentačný úsek sa prepracoval do správnej rady Športprogresu i Zlatého bažanta, odkiaľ mu tečú peniaze. Okrem toho má svoju advokátsku kanceláriu. Nech má, ale nech má z toho osoh aj futbal. Tento človek pozná lepšie Ženevu ako Stropkov, Námestovo a vôbec slovenský futbalový terén."
Píše sa rok 2003. Šéfom futbalu je stále Laurinec, za reprezentačného trénera znova zvolili Dušana Galisa, ktorý už dlhšie nikde netrénoval. Galis tentokrát neprotestoval proti Laurincovi, do zrkadla sa normálne pozerá, každý deň chodí oholený, s Laurincom spolupracovať odrazu môže.
Niektorí športoví novinári písali, že ak by bola voľba nového reprezentačného trénera tajná, Galisov súper Stanislav Griga by mal šancu na zvolenie.
Kto riadi futbal
V zákulisí sa hovorí, že šéf Slovenského futbalového zväzu Laurinec je len bábka, ktorú v skutočnosti riadi vedenie spoločnosti Športprogress. Tá je marketingovým partnerom futbalového zväzu. Má provízie napríklad za predaj televíznych práv a ďalších aktivít.
Hovorí sa, že funkcionári futbalového zväzu dostávajú peniaze od vedenia Športprogressu, aby odhlasovali to, čo Športprogressu vyhovuje - napríklad zájazdy do zahraničia, materiálne zabezpečenie, z čoho by mohol mať nejaké provízie.
Je pravda, že v čím väčších korupčných problémoch je futbalový zväz, tým viac Športprogress bohatne? "No to sa musím usmiať, je to nezmysel. Na zápasoch, ktoré sme hrali napríklad v Japonsku alebo v New Yorku, sa Športprogress nepodieľal. Športprogress nevidel ani dolár z týchto zápasov. Nám dá napríklad Kolumbia ponuku a my sa rozhodneme, či ju prijmeme, alebo nie. Športprogress s tým nemá nič, okrem toho tretinu Športprogressu vlastní futbalový zväz," hovorí generálny sekretár futbalového zväzu Dušan Tittel. Podľa neho to tak bolo aj s Galisom pred rokmi. Vraj mal tiež zlé informácie, a preto sa pozeral na Laurinca tak, ako sa pozeral. "Informácie boli zavádzajúce, nejasné. Galis si tiež myslel, kadečo o Športprogresse, ale ja sa zúčastňujem na jeho zasadnutiach a tam bývajú často veľmi tvrdé prestrelky. Aj Galis pochopil, že nejde o to, aby sme sa hádali, rozbíjali, ale aby sme niečo urobili. Ja som rád, že aj ľudia, ktorí sa pred rokom nevedeli zmieriť, si dnes podajú ruku, vedia sa odosobniť," hovorí Tittel.
Slovan v problémoch
Najväčšie problémy v prvej futbalovej lige má najslávnejší klub Slovan Bratislava. Hráči nedostávajú výplaty, v pokladni vidieť na dno, klub je v lige posledný. Prečo? "Slovan už dlho nefunguje tak, ako by mala fungovať dobrá spoločnosť. Keď nedôjde k náhlej zmene, dopadne veľmi zle," hovorí Dušan Tittel, ktorý za Slovan hrával.
V zákulisí kolujú informácie, že zo Slovana, ale aj z iných klubov predávali hráčov do zahraničia tak, že časť peňazí išla do klubovej pokladne a časť do vrecka funkcionárom a trénerom. Preto tak veľa hráčov zo Slovenska hrávalo na juhu - v Turecku, Grécku, pár v Taliansku, a preto tak málo severnejšie - v Nemecku, Anglicku. V severnejších krajinách vraj nie sú čierne peniaze, ktorými by mohli platiť aj funkcionárom a trénerom klubu, z ktorého kupujú hráča.
Ako príklad sa často spomína predaj Petra Dubovského do zahraničia. Na ňom vraj pár ľudí dobre zbohatlo. "Tiež som počul klebetu, že Peter Dubovský bol zo Slovanu predaný za inú čiastku, ako bola oficiálne priznaná. Ale ja sa ťažko môžem vyjadrovať, či sú také veci pravdivé, nikdy som nevidel sumu, ktorá bola v účtovných dokladoch a podľa mňa sú to len dohady. Podľa mňa sa viac o tom hovorí, ako to skutočne je," hovorí Dušan Tittel. Hovorí sa však o mnohých ďalších hráčoch aj z iných klubov, ktorí boli oficiálne pomerne lacní.
Zo Slovana napríklad odišli hráči Demo a Slovák zadarmo. Kým mali zmluvu, klub ich neuvoľnil, hoci za Slováka mohol dostať veľmi slušné odstupné. Keď sa im zmluva skončila, boli voľní a klub nedostal nič. Nepustil ich Slovan preto, že záujemcovia o hráčov neboli ochotní podmazať funkcionárov? "To určite nie. Tréner Galis vtedy nechcel uvoľniť Slováka, lebo sme hrali o titul a nechcel oslabiť mužstvo. Ale určite by sa nemalo stať, že hráčovi končí kontrakt a on ešte nemá novú zmluvu. To bola chyba funkcionárov," tvrdí Tittel.
Chmelár má ťažké srdce
Šéf Slovenského olympijského výboru František Chmelár hovorí, že mnohé kluby fungujú na báze občianskeho združenia, ale chcú obchodovať s hráčmi, mať príjmy. Preto je situácia v kluboch neprehľadná. Keby boli všetky kluby akciové spoločnosti, museli by šéfovia skladať účty akcionárom a financovanie by bolo omnoho prehľadnejšie.
"Chodieval som na futbal pravidelne, ale už nechodím. Nemám prečo. V čase, keď sú ligové futbalové zápasy, idem na akýkoľvek iný šport, ktorý stojí za to. Na futbal chodím len na reprezentačné zápasy," hovorí Chmelár. Stále cíti krivdu za podraz, ktorý urobili niektoré kluby, keď nepustili hráčov na olympijské hry do Sydney.
"Tam mal slovenský futbal najväčšiu šancu získať medzinárodný úspech. Bol dlhodobo budovaný tím do 21 rokov, uspel na majstrovstvách Európy. Keď už mali ísť na olympiádu, kluby kľúčových hráčov nepustili, lebo ich potrebovali pre svoje zápasy. Lenže títo hráči by z medzinárodného hľadiska neznamenali toľko, keby nehrali v reprezentácii, ktorá sa prebojovala na olympiádu. Futbalový orgán s tým neurobil nič. Výsledok bol taký, že sme nepostúpili zo skupiny, chýbali najlepší hráči. Keby ostali pokope, bol by to taký dobrý tím, že by bojoval na olympiáde o medailu. Olympijský turnaj je najväčší trh mladých hráčov na svete. Mnohí z tých futbalistov mohli mať omnoho väčšiu cenu a hrali by v lepších kluboch. Veď keď štyri roky predtým vyhrala turnaj jedna krajina, celý tím do pol roka kúpili bohaté kluby z Talianska, Anglicka, Nemecka, Francúzska, ani jeden hráč neostal doma. Od našich klubov to bol to trochu podraz a poškodili si aj kluby sami sebe, lebo hráčov mohli predať za veľké peniaze," hovorí Chmelár.
Číslo jedna
Napriek tomu Chmelár tvrdí, že futbal je pre slovenských športových fanúšikov číslo jedna. "Patrí medzi najprístupnejšie športy. Od malička si otec s chlapcom kope do lopty na dvore alebo doma v chodbe a v chlapcovi to ostane. U technických športov je to zložité, nie každý sa dostane na lyže, nie každý má možnosť strieľať z luku. Keď tieto športy neskúsili, neosvojili si ich, ale futbal skúsil asi každý muž. V pozitívnom slova zmysle by práve futbal mohol spĺňať to, čo sa od športu očakáva. Aj z hľadiska športu pre všetkých, aj z hľadiska vrcholového športu.
Aj pre mládež sú práve futbalisti najväčšími hviezdami. Beckham sa prešiel po Japonsku a Kórei a skoro celá Ázia je hore nohami, všetci chcú hrať futbal, všetci sa chcú pozerať na futbal. Je to obrovské pozitívum futbalu," hovorí Chmelár.
Myslí si, že v našom futbale je korupcia? "Ja s tým skúsenosť nemám, nemôžem jednoznačne povedať, ale keď počúvam funkcionárov, hráčov, tak si myslím, že môže byť. Všetci o tom hovoria a nič sa s tým nerobí." Na štadióny chodí podľa neho málo ľudí možno aj preto, že ide o akýsi tichý protest divákov voči súčasnému stavu.
Deň, kedy sa vojna zastavila kvôli futbalu
Futbalový zápas medzi vojnovými nepriateľmi na Vianoce 1914 bol dlho považovaný za mýtus. Našiel sa však dokument, ktorý tento mýtus mení na skutočnosť. Je to zápas o futbale, ktorý napísal Kurt Zehmish, vtedy 24-ročný futbalista v 134. regimente Saxon. Dokument našiel jeho syn Rudolf v podkroví rodinného domu v Nemecku.
Podľa záznamu bolo v ten deň chladné vianočné ráno. Zehmish a jeho spolubojovníci vyšli za barikády, aby pozbierali telá svojich mŕtvych vojakov a pochovali ich. Čoskoro zistili, že sa k nim blížia Angličania. Prehodili spolu pár slov a chvíľu na to dvaja Angličania skočili do svojho zákopu a priniesli futbalovú loptu. Začala sa hra. Nemci proti Angličanom. Zvláštne a krásne zároveň.
Nemci zápas nakoniec vyhrali a Angličania ich vyzvali na odvetu 26. decembra. Nemci súhlasili, ale ich veliteľ, zdesený z toho, že nepriatelia by sa mali spriateliť pri futbale, presunul na druhý deň ich jednotku na inú časť frontu.
V prvej svetovej vojne bol takýto zápas možný - bojové línie ležali veľmi blízko seba a vojaci si často zo zákopov videli do tvárí. Každá armáda sa snažila „obsadiť" zákopy toho druhého.
(vlk)
Ako sa podrážajú tréneri
Roky sa vo futbale točia rovnakí tréneri, aj keď mnohí z nich nikdy neuspeli. Často ako pandrláci chodia z klubu do klubu. Medzi trénermi funguje nekolegialita, vzájomne sa podrážajú. Ak sa napríklad niektorému klubu nedarí, má zlé výsledky, ďalší tréner už obchádza funkcionárov, pripravuje si miesto, volá šéfovi klubu, čo to majú za výsledky, nech vymenia trénera, že on je voľný. Vyvolá tým urýchlenie odchodu trénera a sám sa dostane na jeho mieste. Športový svet však tvrdí, že aj vo futbale sú výnimky, a sú aj takí, čo to vraj nerobia, ako napríklad Karol Pecze, Jozef Bubenko, Stanislav Griga...
"To je to typické Slovensko. Tréneri sú si navzájom konkurenciou, ale za všetkým sú výsledky. Ak bude mužstvo na prvom mieste v ligovej tabuľke, môže sa šéfovi klubu ponúkať ktokoľvek, pozíciu trénera to neohrozí. Ak bude mužstvo posledné, aj na toho najznámejšieho trénera dôjde. Ale priznávam, že môžu byť určité vzťahy, keď sa tréner, ktorý je práve voľný, stretne na futbale so šéfom iného klubu a začne si budovať cestu a pozíciu. Ak nič iné, šéf klubu začne aspoň uvažovať...," hovorí Dušan Tittel. "Etika niektorých nie je dobrá. Jeden tréner ešte ani poriadne neskončil v klube, klub si s ním nevyrovnal záväzky a už je tam iný. Nový tréner by mal predsa povedať, aby si klub najskôr vyrovnal záväzky so starým, až potom by mal nastúpiť."
(rf)
Slovák: Na vine sú aj novinári
Zarytý futbalový fanúšik, herec Marián Slovák hovorí, že v posledných desiatich rokoch má pocit, že vo futbalových kluboch boli v prvom rade nečisté peniaze. "Paradoxne, na začiatku pomohli. Lenže keď sa minuli, už to nefunguje. V kluboch sa nesprávajú transparentne."
Jeho syn Samuel Slovák bol jeden z najväčších talentov u nás, hrával v španielskej lige v drese CD Tenerife proti mužstvám ako Real Madrid, FC Barcelona a ďalším. Dnes sa doliečuje zo zranení a mohol by si znova hrať, a tak si hľadá angažmán.
Na to, ako Slovan Bratislava, kde jeho syn hrával v 90. rokoch, stratil pri jeho odchode do španielska peniaze, si spomína takto: "V januári prišli zástupcovia španielskeho klubu z Tenerife, že majú o neho záujem. Kontrakt v Slovane mu mal uplynúť v júni. Slovan ho v januári nechcel pustiť, aj keď ho Španieli chceli kúpiť za dva milióny mariek, čo bolo v tom čase 44 miliónov korún. Šéf Tenerife teda vydržal pol roka, kým mu uplynul kontrakt v Slovane a išiel do španielskej ligy ako voľný hráč, čiže zadarmo. Žiaľbohu pre Slovan."
Niekdajší československý reprezentant Ladislav Vízek hovoril, že v Čechách sa dajú kupovať zápasy, spomínal aj konkrétne prípady. Funguje korupcia vo futbale aj u nás? "Som o tom presvedčený. V týchto zemepisných šírkach je korupcia zažratá do väčšiny častí života. Prečo by bol futbal výnimkou," hovorí Slovák.
Podľa neho časť viny za stav futbalu, nezáujem ľudí, prázdne tribúny počas zápasov, padá aj na novinárov. "Dávno som nečítal odborný rozbor zápasu, polemiku napríklad s reprezentačným alebo klubovým trénerom. Chýba fundovaná kritika." Podľa neho sa do problémových vecí ako je korupcia športoví novinári vôbec nepúšťajú. "Športoví novinári len po zápase napíšu, čo sa odohralo v trinástej minúte, čo v dvadsiatej siedmej, že gól padol v päťdesiatej šiestej minúte. To však vidím aj ja na štadióne a ostatní ľudia pri televízore.
Ak aj náhodou nejaká kritika príde, tak je neadresná, veľmi diplomatická a nič neriešiaca. Novinári píšuci o futbale by mali mať odvahu vstupovať problémov, lebo tých je veľa. Vyzerá to absolútne alibisticky. Žijú si svoj život, sadnú si na zápas, popíšu iba to, čo sa dialo na ihrisku, aby sa náhodou na nich nik nenahneval a koniec."
(rf)
Podnikateľ o sponzoringu: Robí to už len pár ľudí
Jeden z podnikateľov, ktorí podporujú futbal je Blažej Podolák, šéf veľkej dopravnej firmy Steel Trans Košice.
Prečo firma ako Steel Trans dáva peniaze do futbalu v Ličartovciach, kde sa hrá druhá liga? Môžete mať vôbec niečo z podporovania Ličartoviec?
Futbal je súčasťou firmy. Keď firma pred dvanástimi rokmi začínala, začínal som robiť aj futbal v Ličartovciach. Z nižších súťaží sme postupne stúpali hore do druhej ligy. Takže ja nie som klasický sponzor, ktorý príde do ligového mužstva a dá mu peniaze. Futbalový klub v Ličartovciach je akoby naša dcérska spoločnosť.
Musí to byť stratové, najmä ak ide o dedinský futbal.
Je to o reklame a ťažko vyčísliť, čo firme doniesla reklama cez šport. Ale určite je to stratová záležitosť. Rozpočet klubu sa pohybuje od desať do pätnásť miliónov podľa toho, aké sú víťazstvá, odmeny.
Pre bežného človeka je nepredstaviteľné, že niekto z vlastného vezme peniaze, aby dal na výplaty chlapcom, ktorí behajú po dedinskom ihrisku.
Takých nás je naozaj málo. Peniaze by sme vedeli určite lepšie využiť investovaním do firmy, do rozvoja. Človek musí byť do futbalu zažratý, ak také niečo robí. Musí mu fandiť. Žiaľ, teraz to na Slovensku ide slabo.
Dnes futbal funguje na klubovej úrovni len zásluhou pár ľudí...
...ktorí sú ešte zatiaľ ochotní dávať peniaze. Ale je to aj o firme, aby bolo z čoho dávať. Keď by nebolo z čoho, musí to skončiť. Keby sa naša firma dostala do problémov a mali by sme robiť futbal na jej úkor, s futbalom by sme skončili zo dňa na deň.
Myslíte, že peniaze, ktoré dávate do futbalu, sa vám niekedy vrátia?
Najbližších desať rokov ťažko. Kedysi sa oplatilo mať aj menší klub. Vychovať dobrého hráča, o ktorého malo záujem bohaté mužstvo. Malý klub predal tohto hráča napríklad za dvadsať miliónov korún a mohol v pohode fungovať ďalšie dve sezóny. Teraz bohaté kluby nie sú, nemajú toľko peňazí, aby si mohli kúpiť talentovaných futbalistov. Je problém predať hráča do prvej ligy za milión korún. Vedia to aj v zahraničí, a keby aj mali záujem o talent, poznajú ceny u nás a viac nedajú.
Veľa ľudí je nahnevaných na Slovenský futbalový zväz, najmä fanúšikovia. Do hľadísk chodia s transparentmi, aby vedenie zväzu odstúpilo, vytvorili internetovú stránku, kde sa spisujú petície. Ako vy vnímate Slovenský futbalový zväz?
Pred časom som kandidoval do výkonného výboru. Ale keď žiadna zmena na poste predsedu a na ďalších postoch neprišla, hneď som sa kandidatúry do výkonného výboru vzdal. Tým som myslím povedal dosť o tom, čo si myslím o vedení zväzu. Je pravda, že veľa im nedovolí ekonomická situácia, ale mali by trošku viac robiť. Ľuďom sa naozaj nepáči, ako pracujú. Vždy sa niečo povie, ale nikto nikdy neskontroluje, či sa riešenia plnia."
(rf)
Je to vojna alebo futbalový zápas?
Existujú psychologické teórie, ktoré podporujú agresivitu v športe. Podľa nich ide o údajne neškodný spôsob, ako „vybiť" geneticky danú ľudskú vlastnosť, tzv. zabijácky inštinkt: bojovať, útočiť, zabíjať. Túto teóriu potvrdzuje aj rozmach masového športu po skončení druhej svetovej vojny, kedy si politici uvedomili, že zabijácky inštinkt treba „presmerovať" inam. Zabijácke inštinkty vo vojne členov „protivníkov" zabíjajú. „Zabijácke" inštinkty v športe maximálne demoralizujú protivníkov. Kruh sa však uzaviera a futbal a vojna majú dnes k sebe čoraz bližšie.
Keď začala vojna s Irakom, mnohí boli doslova „prilepení" k televízoru. Podľa mnohých analytikov to bola práve CNN, ktorá z vojny v Iraku urobila napínavý futbalový zápas. Stačí si pozrieť rozdiel medzi komentovaním futbalového zápasu a vojny v Iraku.
Futbalový zápas, Fox TV: „Minulý týždeň Steelers napadli Cardinals. Bomba za bombou padala na Phoenix. Tento týždeň plánuje Phoenix odplatu. Napadnú Detroit a budú hľadať pomstu. Raiders vtrhli do New Yorku aby zničili Patriots. Kto bude triumfovať? Kto skončí? Naživo, už túto nedeľu."
Vojna v Iraku, CNN: „Pozemné vojská mieria na Bagdad. Púštne búrky. Vystrašení, ale nie zastrelení. Nasirya je prepadnutá americkými ozbrojenými silami. Ale moslimovia neustávajú v boji. Naživo z New Yorku, Washingtonu Kuvajtu a Bagdadu, toto je Vojna v Iraku. Naživo z prvých línií."
Podobný slovník majú aj lídri tímov. Ak pozeráte futbal, mohli ste počuť Franka Gifforda: „Musím povedať, že N.Y. Giants sa dnes ukázali. Pozrite, akí sú pre hru zapálení. Poviem vám, hrajú úžasne. Neprestávajú útočiť. Hrajú tvrdú útočnú hru, ktorá vyčerpá ich protivníkov."
Generál Wesley Clark hovorí: „Pozrite sa na týchto vojakov, Aaron. Majú na sebe plynové masky. Majú na sebe helmy. Sú disciplinovaní. Ak by sa mali premiestniť do piatich sekúnd, urobia to. Vedia, čo majú robiť. Ak sa pozriete do ich tvárí, vidíte tú skvelú fyzickú kondíciu. Títo muži to vedia robiť."
Popisy bojovníkov sú tiež podobné.
John Abraham, DE, New York Jets, výška 6,4. váha 256 libier, narodený 5.6.1978, vzdelanie: južná Karolína, NFL skúsenosti: 4
F-14 Tomcat (bojová stíhačka): Primárna funkcia: multifunkčný bojovník, ktorého úlohou je obrana vzdušného priestoru a presný útok na pozemné ciele. Rýchlosť: 1584 míľ/hod. Výzbroj: 13-tis. libier konvenčných a presných bômb a hlavíc a jedno M61A1/A2 Vulcan 20mm delo. Posádka: pilot aradista.
Fanúšikovia spisujú petíciu proti SFZ
Niektorí fanúšikovia futbalu vytvorili internetovú stránku http://sfzprotest.wz.cz, kde sa môžu ľudia podpísať pod petíciu proti Slovenskému futbalovému zväzu. "Náš protest vznikol po tom, ako tréner reprezentácie do 20 rokov nenominoval hráčov Števka a Kozáčika na majstrovstvá sveta. Napokon sa protest viac-menej obrátil všeobecne proti Slovenskému futbalovému zväzu. Vedenie zväzu by sa malo zamyslieť, ako vedie slovenský futbal a nie nad tým, koľko peňazí zarobia," povedal autor internetovej stránky, ktorý sa predstavuje ako Ditechi.
Oboch hráčov tréner nenominoval preto, že ho kritizovali. Nereprezentovali na nedávnych majstrovstvách sveta napriek tomu, že útočník Števko je najlepší strelec slovenskej ligy a brankár Kozáčik je objav roka v kvalitnej českej lige, kde chytá za Slaviu Praha. Števko naznačil, že jeho otec je robotník, nemá peniaze, a že možno keby si vzal úver, v reprezentácii by bol. Tréner sa nahneval a na svetový šampionát nominoval iných.
Čo si myslí o korupcii vo futbale Ditechi? "Podľa mňa je celý slovenský futbal prehnitý korupciou. Nie, nemyslím, že by v ňom vládli mafie alebo niečo také, myslím si, že sa tréneri, ale nielen oni, obohacujú. Samozrejme, môžu existovať výnimky, česť im, ale obávam sa, že je ich málo. Korupcia je od najnižších okresných tried a preborov až po prvú ligu, ale to neplatí len u nás. Tak, ako sa platí rozhodcom za vyhratý zápas, platí sa aj trénerom za nomináciu. Nevylučujem, že to môže byť prípad Kozáčika a Števka."
(rf)
