Pevnosť pred a po zemetrasení. FOTO - ČTK/AP, REUTERS
Dve tisícročia bola pevnosť v Bame istotou na ceste z Európy na Ďaleký východ. Z púšte trčala vari najväčšia stavba sveta postavená len z nepálených tehál a bola bránou do oázy, ktorú ponúkalo mesto Bam. V piatok sa perla bývalej Perzskej ríše rozpadla ako hrad z piesku na pláži.
„Postavíme Bam, ktorý bude silnejší než ten predtým," povedal včera v zničenom meste iránsky najvyšší duchovný aj politický vodca - ajatolláh Alí Chameneí. „Toto je Boží test. Poznám veľa národov, ktorých sláva a prosperita vyrástli z tragédií a ruín."
Irán chce postaviť Bam nanovo. Nejde len o pevnosť, ktorá bola najväčším lákadlom pre turistov. Zemetrasenie zničilo podľa odhadov 70 až 80 percent budov v meste. Starých aj nových.
Na vine je systém stavania. Je pochopiteľné, že sa zrútili dvetisíc rokov staré domy z nepálených tehál, prečo však padli aj nové?
Posledné roky sa Bam stal mestom priemyslu. Začalo sa hovoriť o návrate zlatých čias. Postupne sa sem prisťahovali tisícky ľudí a z upadajúceho miesta s bohatou históriou sa stalo 200-tisícové centrum. Ľudia však nemali, kde bývať. Lacno a rýchlo potrebovali nové domy. Za vzor si vybrali svojich predchodcov a začali stavať z tehál uplácaných z piesku, bahna a vápna. Cement je pridrahý, a preto ho veľmi nepoužívajú. Tehly na rozdiel od predkov aspoň vypaľujú. Začali však stavať vyššie a hlavne strechy robili z oveľa ťažších materiálov. Preto väčšina nových domov zemetrasenie nevydržala.
Podľa profesora architektúry Mohsena Aboutorabiho z birminghamskej University of Central England, ktorý v Bame pracoval, tam domy padajú aj bez zemetrasenia. „Pri mojej poslednej ceste do Iránu som buchol tehlu o tehlu a rozsypali sa mi v rukách na prach," povedal britskému denníku The Guardian.
To je aj najväčší problém záchranárov. Zrútené domy sa premenili na kopy piesku. V ňom sa obete udusili a zachrániť sa nemali kde. V troskách totiž nevznikli vzduchové dutiny, v ktorých by sa dalo prečkať aj niekoľko dní.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
