Laň vstala a znovu sa zakolísala. FOTO - AUTOR
Pred dažďom ma ukryl milosrdný lesík. Prepletal som sa takou húštinou, že som ani postojačky nemohol kráčať, len po štyroch, aj to s veľkou biedou. Teraz mi to však vyhovovalo, lebo húština ma natoľko kryla, že som sa suchý dotiahol až ku krmelcu, kde ma s láskou prijala voňavá sušina všakovakej traviny... Niet hádam lepšieho parfumu, ako je obyčajná suchá zelina. Natiahol som ubolené nohy a ešte viac ruky, s príjemným pocitom načúvam kvapky dažďa klopotajúce na plechovú strechu.
Dážď ma uspal, ako dojča pieseň matky. Zobudila ma zima. Chladný vzduch sa vzopäl a zavial i pod prístrešie krmelca. No zakrátko vietor odfúkol kostrbatý olovnatý mrak, ktorý práve striasol zo seba nevítanú spúšť. Modrá obloha sa už neukázala, len sivá klenba trónila na nebi. Skočil som zo sena na „drevené" nohy a poďho putovať po lese - po čistom umytom lese. Duch ma žiadostivo hnal vpred do klenby, uvitej z konárov stromov rôznych druhov drevín. Prezerám vnútro lesa a naraz sa mi oči stretli s úzkostlivým pohľadom jelenice. To spôsobilo aj rozkmitanie môjho vnútra a ruky pudovo dvíhajú pažbu, na ktorej namiesto pušky s nábojom je fotoaparát s teleobjektívom a prst automaticky ťahá za kohútik uzávierky. Lenže jelenica v tom momente vstala, vzoprela sa na predné nohy, zadok vymrštila do výšky... Zapotácala sa a spadla nabok. Z posledných síl sa ešte raz postavila na tri nohy a „trielila", tackajúc sa ako opilec, cez starú lesnú škôlku. Prerazila ťažkým telom hrdzavý drôt ohrady a spadla do jarku s vodou. Uvedomil som si, že aj napriek všetkým ťažkostiam sa chcela dostať k vode.
Utekal som hneď do dediny, na jej okraji býva poľovník Tono Šiška. A už ich vidím na dvore aj s hospodárom poľovníckeho združenia. Radia sa, čo urobiť. Prišiel som k nim práve vtedy, keď Tono vysvetľoval hospodárovi, ako ráno postrelil jelenicu a nemohol ju nájsť. - Poďte rýchlo, viem kde ranená leží, je práve blízko hraničného jarku so skačianskym revírom. Treba ju ešte v našom revíri dostreliť, lebo potom by boli opletačky!
Tono vbehol do kuchyne, čosi zobral a už sme sa ponáhľali cez Posŕbky, hore Lánmi do Závlčia. Bolo pod mrakom a pomerne chladno. Zdiaľky vidím cez riedku lieštinu, ako sa laň pokúša znovu vstať. Natiahla krk a vtom zadunel oslobodzujúci výstrel! A načo vbehol Tono do kuchyne, keď sme sem šli? Aby mohol uliať za pohárik pálenky pri gratulácii a poslednej pocte, poslednom hryze ulovenej lane. Gratulovali sme si navzájom. IVAN KŇAZE
