postihnuté deti s nariadenou ústavnou výchovou. „Peniaze sa nám veľmi zídu. Chceme si kúpiť pec na vypaľovanie keramiky," pochvaľuje si pani učiteľka. „Deti veľmi rady modelujú aj kreslia. Keď je v triede nejaký rozruch alebo nervozita a chcem ich upokojiť, stačí povedať: Poďte deti, ideme čarovať. A ony sa hneď chytia farbičiek, štetcov a pustia sa do práce."

Na výstave najlepších prác zo súťaže prekvapujúco chýbajú obrázky mobilov a počítačov. „Tie sme vyraďovali hneď v prvom kole," hovorí predseda odbornej poroty výtvarník Emil Drličiak. „Detské kresby nie je jednoduché hodnotiť. Všetky deti sú talenty, kým ich neokrešeme. Hodnotili sme najmä tie obrázky, v ktorých boli úprimné a jednoduché túžby - bicykel, motorka, pes. Kde bolo vidieť, že deťom nikto nenatláčal svoju predstavu."

Uprostred miestnosti na zemi tróni leporelo poskladané z obrázkov detí zo Zemianskej Olče, prvý je obrázok traktora. Na okrajoch výkresu sú prišpendlené vo vrecúškach skrutky, matičky, drôtiky a baterky a na vrchu nápis „Chcel by som mať svoju dielňu" - jasná profesionálna orientácia desaťročného Vlastimila.

(gal)