FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Vianočná horúčka vrcholí. Vo väčšine domácností už svieti stromček, pečú sa koláče a zábudlivci narýchlo dokupujú posledné darčeky. „Čo nás vlastne na Vianociach fascinuje natoľko, že sme ochotní každý rok znovu absolvovať všetok ten reklamou štedro kŕmený predvianočný zhon, aby sme si pod stromčekom sľúbili, že na rok si to zorganizujeme inak a bez zhonu?" pýta sa rečnícky psychológ Štefan Matula.
V súvislosti s prežívaním vianočných sviatkov upozorňuje na nový fenomén, s ktorým sa boria psychológovia počas sviatkov: rozpoltenosť detí, o čom tie sviatky vlastne sú. „Pred takými dvadsiatimi rokmi by väčšina z nich iste odpovedala, že Vianoce sú sviatky zimy. Len máloktoré dieťa by sa odvážilo povedať, že oni si doma pripomínajú narodenie betlehemského dieťaťa. Dnes už každý oslavuje sviatky podľa svojho výberu a podľa tradície, v ktorej bol vychovávaný," hovorí Matula.
Tu však vzniká problém: deti, ktoré doma oslavujú Vianoce po novom, sú v materskej a základnej škole konfrontované s názormi detí, ktoré prichádzajú s tradičným kresťanským chápaním týchto sviatkov. Doma sa potom deti pýtajú, kde je pravda. „Riešenie tohto problému prinesie asi až čas a metódou môže byť len snaha o vzájomné pochopenie a rešpektovanie sa oboch strán," myslí si Štefan Matula.
Dodáva však, že všetci sa však v podstate zhodneme na jednom. „Psychologickým zmyslom Vianoc je možnosť užiť si aspoň pár dní pokoj a lásku, odpustenie a zmierenie v kruhu najbližších."
My dospelí by sme mali toto kúzlo vyčariť - aj keď len na pár hodín - v našej vlastnej rodine. „Tak dáme deťom ten najväčší darček. Umožníme im totiž na vlastnom príklade prežiť, že život má svoj ľudský zmysel až vtedy, keď vieme nielen darovať, ale i ustúpiť, odpustiť a milovať bez podmienok - a keď nestrácame nádej," uzatvára Matula.
Pokúsme sa teda na Vianoce aspoň na jeden deň vypnúť magickú skrinku televízora, a užiť si vianočnej pohody spolu s deťmi. Aby sme popreli slová košickej psychologičky T. Rósenbergerovej, podľa ktorej sa už s deťmi takmer nehráme a komunikáciu s nimi sme obmedzili na tri otázky. „Čo bolo v škole? Naučil si sa? Máš úlohy?" (sr)
Čo ak Ježiško nedonesie, čo mal?
Hoci pre dospelých znamenajú predvianočné nákupy aj zhon a stres, pre najmenších sa končia väčšinou radosťou a nadšením. Najväčšie emócie prežívajú najmladšie deti, ktoré ešte veria na Ježiška, Deda Mráza či Santa Klausa. Pre ne môže byť nepríjemným prekvapením, keď im tieto „všemohúce" bytosti pod stromček nedajú darček, po ktorom najviac túžili. Ako im to vysvetliť?
„Najlepšie je takejto situácii predísť. Rodičia by nemali viesť deti k fetišizácii hračiek, skôr by im mali venovať svoj voľný čas, pri hrách im dokazovať svoju náklonnosť a rozvíjať v nich fantáziu. Ľahšie potom nájdu inú alternatívu za drahú hračku - spoločný výlet či šport," myslí si psychologička Barbora Mesárošová z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Dodáva, že v dnešnom komerčne ladenom svete mnohé hmotné dary dosahujú nezaslúženú hodnotu. „Deti často túžia po drahých hračkách len preto, lebo ich má ich kamarát, alebo ich videli v televíznej reklame či vianočne vyzdobenom výklade. Keby však dostali každú hračku, veľmi rýchlo by sa im zunovala a onedlho by ležala odložená v kúte," hovorí Mesárošová.
Prekvapenie môžu deti zažiť aj vtedy, keď zrazu zistia, že darčeky pod stromček nekladie Ježiško, ale rodičia. Podľa B. Mesárošovej by však deti nemali mať s prijatím tejto skutočnosti problémy. „Predstavy detí o Ježiškovi či mýtických bytostiach, ako sú anjeli, čerti či víly, sú v tomto veku bežné. Sú dôsledkom toho, že deti si ešte nevedia mnohé javy vysvetliť podľa logických pravidiel dospelých." Neznamená to však, že v ich existenciu bez výhrad veria. „Dieťa sa môže báť napríklad čertov, ale v podstate vie, že takéto bytosti neexistujú a bolo by veľmi prekvapené, keby ho nejaký čert ohrozoval," vysvetľuje Barbora Mesárošová. „V každom prípade by sme však deti nemali týmito bytosťami strašiť, ani im sľubovať, čo nemôžeme splniť," dodáva.
Keď dieťa zistí, kto vlastne darčeky pod stromček dáva, treba mu skúsiť vysvetliť, že Ježiško síce existuje, ale nemá toľko času, aby sa venoval naraz všetkým deťom, a tak za neho mnohé musia urobiť otec s mamou.
Ak má dieťa pocit, že nedostalo všetko, po čom túžilo, aj tu sa dá pomôcť. „Mali by sme mu vysvetliť, že dôvod nie je v tom, že málo poslúchalo, ale preto, že Ježiško sa musí postarať o množstvo rôznych vecí: aj o to, aby sme mali čo jesť, o to, aby sme boli zdraví a mali obidvoch rodičov - a to všetky deti na svete nemajú. Jedni dostanú darčeky, ale ich rodičia nie sú celé dni doma. Iní majú síce vianočnú nádielku menej bohatú, ale majú pokoj a bezpečie a lásku svojich rodičov," hovorí B. Mesárošová.
Autor: NINA HAVIERNIKOVÁ, sr
