Jedným z mužstiev, ktoré v decembri pútajú v NHL najväčšiu pozornosť, sú nepochybne plamene z Calgary. Ich výkonnostný vzostup v posledných štyroch-piatich týždňoch je pozoruhodnou ligovou novinkou, okrem iného aj preto, lebo prišiel nečakane a pomerne razantne.
V posledných šestnástich zápasoch od duelu v Edmontone 15. novembra nebodovali iba v jedinom zápase (séria: 11 - 2 - 1 - 2) a dostali len dvadsaťšesť gólov, čo je o dvanásť menej, než za rovnaký počet dovtedajších zápasov. Navyše, ani v jednom z decembrových zápasov nedostali viac než dva góly. Je teda zrejmé, že kľúč k náhlemu vzostupu treba hľadať hlavne v zadných radoch. Presnejšie v brankárovi.
Za všetkým je Kiprusoff
Keď sa Mikka Kiprusoff postavil po prvý raz do bránky Calgary Flames v polovici novembra v zápase proti Montreal Canadiens, nemal v tejto sezóne na konte odchytanú ani minútu. V San Jose Sharks sa po výkonnostnom vzraste Nabokovovho náhradníka Vesu Toskalu stal ako tretí gólman nadbytočným. Napokon, aj dovtedy odchytal v drese žralokov iba štyridsať sedem zápasov. Plamene preto od neho veľké zázraky nečakali a pôvodne ho priviezli ako náhradníka k Jamie McLennanovi. Ten totiž ako jednotka po Turekovi, sužovanom dlhotrvajúcim zranením, neprejavoval dostatok sebadôvery a striedal dobré výkony s horšími. Podobne na tom bol aj ďalší gólman plameňov Dan Sabourin, ktorý zasiahol do hry v štyroch zápasoch, z nich trikrát Flames prehrali.
Využil šancu
Kiprusoff chytil šancu naozaj za pačesy. Z ničoho nič sa stal jasnou jednotkou, keď s výnimkou dvoch zápasov odchytal celú spomínanú vzostupovú sériu Flames. Kým vlani mal veľmi vysoký gólový priemer 3,25 (k čomu mu určite „pomohol" aj mizerný výkon Sharks), teraz vedie NHL s priemerom 1,48 (treba však dodať, že odchytal takmer o 1100 minút menej, než skutočná brankárska jednotka tejto sezóny Martin Broudeur). Jeho príchod, zdá sa, má blahodárny účinok aj na McLennana, ktorý dostal šancu za unaveného Kiprusoffa v zápase proti Boston Bruins na ich ľade (5:0), čo bol nielen nečakaný prvý shutout sezóny na ľade súpera, ale aj najvyššia výhra plameňov na ihrisku súpera od novembra minulého roku.
Play off na dosah
Je teda zrejmé, že prakticky od príchodu Mikku Kiprusoffa nabralo mužstvo Calgary Flames na obrátkach a zaznamenalo výkonnostný vzostup, ktorý je v kontexte výkonov plameňov v posledných piatich sezónach priam nevídaným. Stačí si porovnať, kde boli Flames vlani a kde sú dnes. Kým vlani získali po odohraných 31 zápasoch dvadsaťštyri bodov (čo by ich v tejto sezóne radilo na predposledné celkové miesto NHL), dnes majú o pätnásť bodov viac. Je to jeden z najvýraznejších bodových vzostupov ligy oproti vlaňajšku. Nečudo, že kým vlani v takomto čase už nad mužstvom lámali po siedmykrát playoffovú palicu, dnes je situácia celkom iná. Flames vážne atakujú postupovú priečku a držia seriózne krok v boji o špicu Severozápadnej divízie s Vancouverom a Coloradom.
Pozoruhodný je priemerný bodový zisk Calgary. V tomto okamihu je po prvý raz po piatich rokoch (t. j. od posledného rozčlenenia NHL) nad hladinou jedného bodu na zápas (1,25). Dokonca je to dosiaľ najlepší priemer od historickej sezóny 1988/1989, keď Calgary Flames, za ktorých o. i. vtedy hrali dodnes a donedávna aktívni hráči Nieuwendyk, Roberts, MacInnis, Fleury a Gilmour, dobyli po prvý raz a zatiaľ naposledy Stanleyho pohár.
Kvalitatívny vzostup obrany
Samozrejme, ani dobrý brankár veľa nezmôže, ak pred ním hrá mizerná obrana. Flames však zaznamenali kvalitatívny vzostup aj tu, hoci v obranných radoch pred sezónou nerobili veľké zmeny. Do základu, tvoreného päticou Lydman, Regehr, Leopold, A. Ference a Gauthier, prišiel vlastne iba Rhett Warrener z Buffala a odišiel Bob Boughner do Caroliny. Spomedzi nich zápas od zápasu stúpa hviezda Jordana Leopolda, jedného z najtalentovanejších kanadských obrancov. Bez neho nie je možné si obranu Flames predstaviť. Už dnes je na číslach, aké mal na konci svojej vlaňajšej premiérovej sezóny. Tréner Darryl Sutter je s jeho výkonom veľmi spokojný aj s ohľadom na to, ako rýchlo sa vďaka Leopoldovi zaplátala diera v obrane Flames po odchode Dereka Morrisa do Colorada Avalanche. Vôbec, mladí hráči ako Leopold, Montador, Kobasew či Lombardi sú príjemným prekvapením tejto sezóny a prísľubom trvalej kvalitatívnej zmeny.
Iginla sa prebudil
Pri analýze súčasného vzostupu plameňov isteže nemožno obísť Jaroma Iginlu, najproduktívnejšieho hráča NHL sezóny 2001/2002. Po vlaňajšom sklamaní a rozpačitom rozbehu v tejto sezóne, zdá sa, Iginla naberá tempo. Ešte to síce stále nie je výkon spred dvoch rokov, ale už cítiť vzostup jeho formy. V decembri dal sedem gólov a mimoriadne sa podieľal hlavne na víťazstvách na ľade súperov (Vancouver, Philadelphia, Boston, Columbus). Spolu s ním sa v decembri darí aj Donovanovi (dal sedem gólov vrátane prvého hetriku v kariére v zápase proti Pittsburghu) a skúseným hráčom Gelinasovi a McAmmondovi.
Samozrejme, je otázne, či nasadené tempo Flames vydržia. Nemuselo by to byť nereálne, najmä ak sa do hry vrátia zranení centri Conroy, Reinprecht a Betts. A psychologickou vzpruhou by mal byť aj návrat Romana Tureka do bránky, hoci je otázne, či ho Kiprusoff z miesta jednotky nevytlačí. V každom prípade však plamene dali po rokoch svojim verným fanúšikom nečakane príjemný vianočný darček.
Autor: Igor Otčenáš(Autor je spisovateľ a hokejový publicista)
