Tento rok bol mediálne najznámejším kňazom. ThLic. MARIÁN GAVENDA sa ako hovorca slovenských katolíckych biskupov vyjadroval ku kauze interrupčný zákon, zmluvám s Vatikánom, odluke cirkvi od štátu alebo prípadu kňaza, ktorého odsúdili za vraždu. Počas návštevy pápeža Jána Pavla II. bol k dispozícii tisícke našich a zahraničných novinárov. „Svetové televízne stanice mali po prvom dni pohotovosť, čakalo sa, že pápež na Slovensku zomrie. EBU mala v Ríme nachystaný na letisku prenosový voz, aby mali prví zábery, ako privezú mŕtveho pápeža. Bola v tom dravá komercia," spomína.

Pred Vianocami sa k ich komercionalizácii na rozdiel od mnohých iných kňazov stavia pokojne. „Treba sa z nej poučiť," hovorí.

Už niekoľko rokov na Vianoce vstupujete do množstva domácností, keď v priamom prenose komentujete pápežovo požehnanie Urbi et Orbi 25. decembra. Ako sa na to pripravujete? Máte text vopred?

„Zvyčajne sa mi rôznymi zložitými kanálmi podarí získať embargovaný text prejavu pápeža už na Štedrý večer. Ten si preložím, lebo už aj vzhľadom na výslovnosť pápeža je mu v priamom prenose ťažko rozumieť. Všetko ostatné - pozdravy v jazykoch, reakcie - je v priamom prenose. Sedím v bratislavskom štúdiu, a niekedy je to dosť zložité, lebo v jednom uchu mám pápeža, v druhom taliansky komentár, sledujem obrazovku, čo mám v zábere..."

Už sa vám podaril nejaký „brbt"?

„Viacero. Napríklad raz, keď sa začala rekonštruovať fasáda Chrámu svätého Petra, už na dvoch miestach bolo lešenie. Taliansky komentátor povedal: Vidíme 'due restauri', myslel dve miesta, kde sa opravuje. A ja som zahlásil: Vpredu na fasáde vidíme dve reštaurácie..." (Smiech.)

Cirkev kritizuje komercionalizáciu Vianoc. Dá sa s ňou vôbec bojovať?

„Veriaci sú niekedy už aj z kňaza nervózni, keď stále kritizuje nakupovanie a zdôrazňuje, že Vianoce charakterizuje čosi iné. Povedia si: veď v konečnom dôsledku stále počúvam len o nakupovaní. Treba dať alternatívu. A tá tu funguje, len sa to berie akosi samozrejme. Keby sme si zrátali, koľko akcií sa robí ako príprava na Vianoce, zistíme, že veľa. Je tu nová tradícia, keď sa desaťtisíce rodín modlia počas adventu pri adventnom venci. Sú tu koledníci Dobrej noviny, čo sú stovky detí a tisíce navštívených rodín, zbierka na projekty v Afrike. Sú tu spovede - stačí sa pozrieť na tie zástupy pred spovednicami."

A čo reklama?

„Ja to vidím tak: gro ľudí (veď do kostola chodí možno 20 - 30 percent ľudí) sa o Vianociach dozvie vďaka komercii. Veľa detí z rodín, ktoré nepraktizujú vieru, zistí, že Vianoce sú niečo úžasné, iné a krásne, na čo sa treba tešiť a byť k sebe dobrí, keď ich rodičia vezmú na vianočné trhy, kde vidia stromček a počujú Tichú noc. Pekná reklama môže v ľuďoch prebudiť prirodzenú túžbu po dobre - aha, mal by som byť k niekomu pozorný. Horšie je, keď prílišná reklama v nás namiesto tejto túžby prebudí len túžbu ísť nakupovať. Ináč, v kázniach ľuďom často hovorím - pozrite sa na tých predavačov, ako sa zo všetkých síl snažia niečo predať. Bodaj by sme aj my boli takí vynaliezaví a vytrvalí v duchovnej príprave. Netreba nadávať na komercionalizáciu, ale oslobodiť sa a poučiť sa z nej."

Aké sú vaše Vianoce? Ako katolícky kňaz nemáte ženu a deti.

„Ak pán Boh dá, tento rok budem po 13 rokoch na Štedrý večer znova doma s rodičmi a so sestrou, ale aj inokedy som mal pekné sviatky. Posledné dva roky som bol napríklad v živom vysielaní v rozhlase, a s poslucháčmi, ktorí volali - lekári v službe, pacienti, osamelí - sme vytvorili veľkú štedrovečernú rodinu."

Vianoce nebudú pre všetkých radostné, mnohým ľuďom chudoba nedovoľuje prežiť ich tak, ako by túžili. Biskup Tondra nedávno ostro kritizoval zlú sociálnu situáciu na Slovensku, pohoršil sa nad tým, že spoločnosť je rozdelená na chudobných a bohatých, čo často prišli k majetku nečestne. Niekedy je aj cirkev kritizovaná, že nerobí dosť v sociálnej oblasti. Čo si o tom myslíte?

„Spoločnosť vždy fungovala tak, že boli bohaté a chudobné oblasti. Dnes v globalizovanom svete už hranica nejde cez kontinenty, ale vnútri spoločnosti. Ako tomu čeliť, je zložitá otázka. Ukrivďovaní členovia spoločnosti by si mali na obranu vytvárať politické strany, ktoré by mali v ich záujme vplyv na legislatívu, a tak vyrovnávali negatívne vplyvy. Cirkev nemôže vytvárať politickú stranu. Snaží sa naprávať neprávosti, robiť most medzi bohatými a chudobnými. Keď si vezmeme, že do júna každý občan pracuje na dane pre štát, a štát z tohto predsa nestačí pomôcť všetkým, tak čo zmôže cirkev s tým, čo má k dispozícii - charitou, tým, čo vyzbiera na milodaroch? Môžeme akurát zalátať tie najbolestnejšie diery a apelovať na svedomie. Aj tých rýchlozbohatlíkov. Ak niekto má prosperujúcu firmu a zneužíva vysokú nezamestnanosť a platí robotníkom len minimálnu mzdu, tak ho treba napomenúť. Nestačí, že raz za čas dá do zvončeka 1000 korún."

Ani cirkev predsa nemôže propagovať spoločnosť, kde majú všetci rovnako, o to sa snažil komunizmus.

„Cirkev nehlása rovnosť, už v evanjeliu sa hovorí, že nie každý dostane rovnaký talent. Absolútna rovnosť je nemožná, ale spoločnosť sa štrukturálne musí snažiť rozdiely vyrovnávať. Cirkev sa snaží bojovať za udržateľný vývoj pre všetkých. Dnes sú teoreticky skoro na všetky choroby lieky, ale sú také drahé, že nie je možné, aby ich dostali všetci chorí. Nie je možné, aby ten, kto celý život poctivo platil dane, a dnes nedostal ani na ten najlacnejší liek. V takomto prípade aj cirkev odsudzuje spoločenskú štruktúru ako nespravodlivú."

Tento rok ste boli asi mediálne najznámejším kňazom. Ako hovorca ste sa vyjadrovali ku všetkým témam, ktoré cirkev komentovala, a bolo ich dosť - interrupcie, zmluvy s Vatikánom, návšteva pápeža. Ako rok hodnotíte?

„Každá minca má dve stránky. Prinieslo mi to aj istú 'slávu', ale aj množstvo problémov, zvlášť, keď moje vyjadrenia boli v médiách podané skreslene až úplne opačne."

Jeden z vašich najznámejších výrokov bol, že v kostoloch budú verejne exkomunikovať politikov, ktorí budú za interrupcie.

„To som nikdy nepovedal. Vzniklo to tak, že redaktor sa ma pýtal na tri rôzne veci, a zostrihal ich dohromady. Celkovo to bol pre mňa osobne - aj pre mediálne pôsobenie cirkvi - rok veľmi úspešný. Vôbec si nemyslím to, čo zaznievalo v lete, že je tu nejaká tendencia meniť charakter štátu na kresťanský. To vôbec nehrozí. Chýbala tu možnosť priamej komunikácie aj s politikmi, ktorí to hovorili."

Prečo sa to potom hovorilo?

„Boli to do istej miery aj politické záujmy, hovorilo sa o KDH, ale KDH so svojimi pár percentami nemá možnosť meniť charakter štátu. Skôr si myslím, že to bolo pôsobenie tých, ktorí propagujú istý model života, ktorý je do veľkej miery deštruktívny. Propaguje spoločnosť, ktorá vedie do slepej uličky. Títo fakticky menia charakter štátu. Za posledné roky sa im to vo veľa veciach podarilo, a to si nikto nevšíma."

Čo napríklad?

„Postoj ľudí k eutanázii, napríklad, potratom. Už aj z demografického hľadiska je to neudržateľné. Istý odborník Európsku úniu charakterizoval ako 'klub vymierajúcich národov'. O dvadsať rokov to prinesie obrovské sociálne problémy, a budúca generácia sa nás opýta: Kde ste mali oči, keď vám to pápež vtedy hovoril, a vy ste sa rozhodovali úplne opačne?"

Prečo bola podľa vás pred pápežskou návštevou taká nepriateľská atmosféra?

„Spojilo sa viacero vecí. Prispeli k tomu nejasnosti s financovaním a ekonomická situácia. Problém bol, že Vatikán potvrdil návštevu veľmi neskoro a nebolo dosť času na prípravu. Niekedy boli príčiny až banálne. Jeden redaktor si spomenul, ako jeho dcéru pred dvadsiatimi rokmi pohrýzol v Petržalke potkan, a v uhorkovej sezóne mu napadlo zistiť, čo bude, keď pútnikov pohryzie potkan. Nebolo čo písať, a zrazu prišla vhod 'epidémia potkanov'. Petržalku predčasne deratizovali, a tak sa to prehnalo, že vznikol dojem, že príde pápež a pútnikov požerú potkany."

Pred návštevou ste hovorili, že máte skúsenosť, že vo viacerých krajinách boli pred návštevou takéto konflikty, a po návšteve sa atmosféra zmenila a nastal pokoj. Myslíte, že sa to stalo aj u nás?

„To nie je moja skúsenosť, tento fenomén si všimol jeden známy novinár, neveriaci až antiklerikál, ktorý roky podrobne mapoval pápežské cesty. Myslím si, že to nastalo aj v našej krajine. Keď ľudia pápeža videli, ešte k tomu takého utrápeného, tak sa pýtali: Prečo vlastne prišiel? A uvedomili si, že tento človek nám nepriniesol nič zlé. Čo som mal ohlasy, tak táto pápežova návšteva viac oslovila neveriacich ako veriacich. Veriaci ho brali ako pápeža, ale neveriacich silno zasiahlo, ako trpí a predsa pokračuje. Vyžaroval z neho veľký pokoj. To by mala byť aj pre nás výzva - byť šíriteľmi pokoja. Ako veriaci by sme sa nemali nechať tými rôznymi kauzami príliš pohltiť, nenechať sa vyprovokovať k agresivite, ale 'ponúknuť vznešenejšiu pravdu'."

Vráťme sa k Vianociam. V čom vidíte ich význam?

„Verím, že Vianoce sú sviatok človeka. Boh sa stáva človekom, aby mu ukázal jeho veľkosť. Každý človek má okrem túžby po pokoji, radosti a lásky aj túžbu po stretnutí s nadprirodzenom. Je mojím prianím, keby aj obyvatelia Slovenska nebrali Vianoce len ako sviatok kresťanov, ale ako dni, keď môžu objaviť svoju duchovnú dimenziu."

Marián Gavenda (40) sa narodil v Trenčíne. Vyštudoval hotelovú školu, pôsobil ako turistický sprievodca v Čedoku a tajne študoval za kňaza. V roku 1988 emigroval do Talianska, kde vyštudoval teológiu a filozofiu na Lateránskej a Gregoriánskej univerzite. Za kňaza bol vysvätený v roku 1994. Pôsobil ako prefekt kňazského seminára, prednášal na Bohosloveckej fakulte v Bratislave. Od roku 2000 je šéfredaktorom Katolíckych novín a pôsobí ako hovorca Konferencie biskupov Slovenska. Ján Pavol II. ho vymenoval za pápežského preláta, v rámci jeho poslednej návštevy Slovenska koordinoval informačnú štruktúru.