Zlatý cieľ na majstrovstvách sveta 2003 na Lake Lanier v Gainsville, kde boli olympijské hry v Atlante 1996. Spredu: Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček, Juraj Bača. FOTO TASR/EPA
„Gratulácií - lichotivých, hodnotných i nafúknutých - sme dostali v tomto roku vyše práva. K oceneniu Najlepší kolektív roka by som priradil predovšetkým druhé synonymum, hoci pri vneme ,z voleja' sa derie do popredia to prvé. Osobne som prežíval úžasné chvíle počas mnohých rán doma v Komárne. Chodím von so psíkom. Zastavovali ma ctihodné, staršie dámy, u ktorých by človek priam vylúčil, že sa zaujímajú o šport. A ony so mnou so znalosťou veci debatovali o kanoistike. Teda aj tú našu ,zábavku' hodnotia ľudia plnohodnotne. Úžasné poznanie."
TIBOR SOÓS, klubový tréner slovenského štvorkajaku, bratia Richard a Michal Riszforferovci, Erik Vlček, Juraj Bača, ktorý v septembri vyhral v najváženejšej kanoistickej disciplíne v americkom Gainesville titul majstrov sveta na päťsto metrov i na olympijskom kilometri.
Päťdesiatriročný stavebný inžinier Tibor Soós pri svojom vyznaní dokonca sprvoti ani nepoužil výraz „zábava", ale „nevážna činnosť". Zveličil? Určite, hoci nie úplne. On i jeho chlapci berú šport stále so zanietením amatéra, ak chcete, rekreačného hráča. Jedna strana mince. Druhá - výkonnosťou, umom, pracovitosťou, výsledkami činnosti sú absolútni profesionáli. „Pekár, lekár, učiteľ, baník robia iste významnejšiu prácu. Ak by sme však pokračovali takto, dostaneme sa postupne k roľníkovi a lovcovi. Do doby kamennej. My sa snažíme potešiť, rozosmiať i od šťastia rozplakať ľudí. To nie je jednoduché," upresnil tréner.
Kanoistika pred efjednotkou
„Počas našej finálovej jazdy na päťsto metrov kolidoval prenos z kanoistiky (maďarská televízia ho dávala priamo) s Veľkou cenou USA efjednotiek v Indianapolise. V mojich dvoch komárňanských krčmách (Soós je ich vlastníkom) hlasovali štamgasti, čo sa bude sledovať. Kanoistika vyhrala na celej čiare. Povedali mi, že obrat bol v ten večer o päťdesiat percent vyšší," pochválil sa večne veselý a vtipný elegán. Sveták s nadhľadom.
Soós neznáša oslovenie tréner ani podnikateľ. Čím sa teda vlastne cíti? „Keďže najviac zo všetkého na svete zrejme rozumiem kanoistike, tak tým prvým. A ako ma majú ľudia oslovovať? Pointou môjho obľúbeného športu je kamarátstvo. Teda, najradšej Tibor, prípadne pán Soós, ak ide o neznámeho človeka."
Hovoria mu - šéfe
A ako vám hovoria chlapci? spýtali sme sa rodeného Komárňana. „Najčastejšie, šéfe. Všetkým som ponúkol tykanie. Dodržuje to iba Mišo Riszdorfer. Asi sa najviac bál vyhrážky, že za každé ,vyknutie' sa platí fľaša šampanského. Medzi mnou a zverencami je všetko, ako má byť. Mám rešpekt, oni moju úctu. Ak ma niekam pošlú, čo sa občas stane, zamyslím sa, či nerobím niekde chybu. Ak som presvedčený, že nie, pošlem ich niekam ja. Vo všetkej počestnosti a so všeobecným smiechom."
Potom si Soós na chvíľu zobral slovo sám. „Až na Miša Riszdorfera, ktorý sa zhodou okolností narodil v bratislavských Podunajských Biskupiciach, kde bola jeho mama zdravotnou sestrou, sme sa všetci narodili v Komárne. De facto aj Mišo, Riszdorferovci sú moji susedia. Chcem tri razy podčiarknuť, že miesto narodenia ani príslušnosť k mestu nie sú žiadnou špeciálnou kvalifikáciou. Tak sa to vyvinulo, svoje zohrala blízkosť Dunaja a Váhu, skvelý tréner mládeže Laci Polhammer. Ale, ak sa niekto šikovný nájde, a kiežby tak bolo, trebárs na Zemplíne či v Starej Turej, vitaj medzi nami."
Výraz podnikateľ pri najlepšej vôli nenahradíme. Ak by sme oslovili Soósa biznismen, zlizli by sme si to zrejme naplno. „Od roku 1993 sa živím týmto spôsobom. Firma pôsobí v oblasti ekológie, sprostredkovania obchodu, stravovacích a reštauračných služieb. Nesťažujem sa, sloboda je na nezaplatenie. Závisím len od vlastnej hlúposti. Aj to sa stáva. Do názvu firmy som chcel pôvodne zaradiť označenie Tempo, ale to by si každý myslel, že vyrábam futbalové lopty. Tak som teda vymyslel Invest. A to som robiť nemal. Odkedy všetky tie rôzne investy krachujú, začali si ma doberať ako významného tunelára," žartuje Soós. „Mám skvelých spolupracovníkov, inak by som sa nemohol toľko venovať kanoistike," to už kouč nežartoval ani zďaleka.
Senzačný risk
U Soósa neraz neviete na čom ste, často si zo seba strieľa. Z druhých nikdy. „Našou tradíciou po úspechoch je robiť si fotografie, kde sa všetci naparujeme. Už som si netrúfol vystatovať sa v plavkách so svojím bielym bruchom. Tak ma chlapci napratali do kombinézy. Pre istotu ma na viacerých miestach vypchali. Vraj do podoby chlapa. Objektív neoklameš, zostal som jeho atrapou."
Nepopierateľnou Soósovou zásluhou je, že riskoval a posadil do lode na jar roku 2001 Riszdorferovcov, Vlčeka a Baču, zlaté slovenské kvarteto. Pred olympiádou 2000 sa zranil Juraj Bača, spolu s Michalom Riszdorferom dvojnásobní majstri sveta a Európy v deblkajaku. V Sydney boli potom „až" šiesti na 500 m, tisícku pokazili úplne. Vtedajšiemu štvorkajaku Richard Riszdorfer, Juraj Tarr, Erik Vlček, Róbert Erban ušla medaila o kúsok, skončili štvrtí.
„Ďuro s Mišom boli už majstri sveta, Riči (mladši Riszdorfer) s Erikom zasa juniorskí. Tak sme sa teda rozhodli posadiť ich do jednej lode. Nebolo to ľahké rozhodovanie. Vynechať také esá, akými sú nesporne Erban aTarr, ma ťažko trápilo. Vyšlo to, hľadať príčinu nemá význam, mali sme šťastie." Štvorkajak zvíťazil po troch mesiacoch spoločnej prípravy na európskom šampionáte v Miláne 2001 na 1000 m, na 500 m skončil druhý. Potom bol o dva mesiace na svetovom šampionáte v Poznani tretí (500 m) a šiesty (1000 m). Odvtedy Slováci neprehrali.
Pavol Blaho? Zlatý chlap
Štyria ľudia nemôžu byť rovnakí aj v zlatej lodi sedia individuality. A silné. „V každej lodi zvykne byť niekto prirodzeným vodcom. Aj v našej lodenici občas zacítiť tento ,mocenský boj'. Našťastie, nikto ho nevyhral. Považujem to za najväčšiu psychickú výhodu našej posádky. Riči je prvý muž v lodi na pohľadanie. S neomylným citom vie udať správne tempo. Pravda, jeho brat ho okamžite musí zachytiť a Erik s Jurajom potlačiť. Ak si rozfázujete jazdy ostatných posádok, medzi jednotlivými zábermi poskočia, náš štvorkajak ide plynule," vysvetlil podstatu suverenity Soós.
Komárňan nerád hovorí o sebe. „Rád sa s vami porozprávam, ale keď chcete počuť slovo strojcu úspechov našej kanoistiky, tým pravým mužom na hodnotenie je Pavel Blaho."
Aký je teda reprezentačný šéftréner, spýtali sme sa Soósa. „Obdivuhodný človek s obrovskou energiou. On v nás udržuje životodarnú silu do športovania, túžbu po úspechoch. Profesionál svetového formátu. Neskutočný obetavec. Vybaví nám aj to, čo nechceme. Bez neho by nebolo zlatého štvorkajaku."
Potom sme Tibora Soósa poprosili o krátke opisy chlapcov, ktoré uvádzame pod faktografiou. Spoločná charakteristika je jednovetová a jednoduchá: „Sú to dobrí chlapci."
