Šiesty raz sa slovenská plavkyňa Martina Moravcová tešila včera v Opere Slovenského národného divadla z titulu najlepšej športovkyne Slovenska. Pocty, s ktorou tentoraz veľmi nepočítala. „Netajím, som mierne prekvapená. Myslela som si, že to vyhrá Mišo Martikán," priznala sa. Také sú však podľa nej ankety. „Nie je to objektívne, väčšinou sa porovnávajú neporovnateľné veci a je to tak trochu aj zradné. Že som znovu prvá, za to sa na mňa nikto nemôže hnevať, ja o tej ankete nerozhodujem." pokračovala Martina.

„Nikdy sa dopredu nedá povedať, ako v nej napokon dopadnem. Vlani som si myslela, že vyhrám, veď som za sebou mala vydarený rok, počas ktorého som získala zlato na majstrovstvách Európy v dlhom bazéne v Berlíne i v krátkom v Riese, stala sa majsterkou sveta v krátkom bazéne v Moskve a zaplávala nejaké európske rekordy. Napriek tomu sa tešili iní. Nedá sa nič robiť, treba tie výsledky brať také, aké sa zrodia. Ja s tým nemám problémy, necítim závisť, keď v nej náhodou neuspejem, a myslím si, že tak je to aj s ostatnými. Len raz sa mi stalo, keď som vyhrala, že bol na mňa Jožo Gönci urazený."

V prvej trojke chýbala len dva razy

Dvadsaťsedemročná piešťanská rodáčka sa za jedenásť rokov odkedy pláva na vrcholovej úrovni, len dva razy nedostala v ankete do prvej trojky. V roku 1994, keď neabsolvovala žiaden vrcholný šampionát, a o dva roky neskôr po smolnom vystúpení na olympiáde v Atlante (dva razy sa tesne nezmestila do finálovej osmičky). Dva razy bola druhá, raz tretia, no šesťkrát jej novinári dali najviac hlasov.

Kedy sa Martina tešila z najpresvedčivejšieho víťazstva? „Určite v roku 2000. Na olympiáde v Sydney som si vyplávala dve striebra, bola som prvá vo svete i v Európe," hovorí 57-násobná slovenská medailistka. „Tých medailí už mám neúrekom, ale nebojte sa. Ešte sa mi nepletú. Myslím si, že ak by som šla rok za rokom, dokázala by som ešte určiť, kde som si akú vyplávala."

Premárnená barcelonská šanca

Končiaci sa rok nebol v podaní Moravcovej zlý, no aj sama Martina vie, že mohla dosiahnuť viac. „Úvod mi nevyšiel podľa predstáv. Vo Svetovom pohári som chcela obstáť lepšie, ale pod to sa podpísala choroba a nachladnutie, ktoré ma brzdili. Najmä v tých kolách, ktoré sa plávali v Európe, to bolo cítiť. Hoci som neplávala zle, na celkové víťazstvo to nestačilo."

Vrcholom sezóny boli júlové majstrovstvá sveta v španielskej Barcelone. „Zlato mi tam ušlo, na sto motýľ to bola veľká šanca. Určite som mala na to, aby som ho vyhrala, ale v ten deň mi jednoducho nebolo dopriate. Tešila som sa však aj z bronzu, lebo každá medaila sa počíta. Vynahradila mi to potom krauliarska dvojstovka. Nečakala som, že na nej môžem bojovať o zlato a hoci z toho napokon bolo len striebro, bola som príjemne prekvapená."

Na najvyšší stupeň vystúpila slovenská plavecká kráľovná až pred pár dňami na európskom šampionáte v írskom Dubline. „Bol to dobrý záver. Zlato a striebro ma uspokojilo a dalo zabudnúť na sto kraul, kde som sa ako obhajkyňa nedostala do finále."

Stále správnym smerom

Napriek pár zakolísaniam nemá Martina dôvod lamentovať nad uplynulými dvanástimi mesiacmi. „Blíži sa olympiáda v Aténach a stále som presvedčená, že moja príprava ide správnym smerom. Každý rok je špecifický, takže som sama zvedavá, či mi ten nasledujúci prinesie. Uspieť v Grécku však bude určite poriadne ťažké. Na sto motýľ budem o medaily súperiť asi najmä s Austrálčankami a Američankami, ale na sto i dvesto kraul vyrástla nová generácia. Je tam kopec mladých Austrálčaniek, Číňaniek aj i nedávno v Dubline vyskočili úplne nové tváre."

Martina na roztrhanie

Po návrate z Írska bola Moravcová na roztrhanie. Lietala z jednej spoločenskej akcie na druhú. „Už sa teším, kedy sa to celé zastaví. V utorok som v Bratislave krstila svoju knihu, v stredu bolo vyhlasovanie najlepších športovcov Centra akademického športu, nahrávala som v Korze, vo štvrtok som absolvovala schôdzu komisie športovcov Slovenského olympijského výboru, v piatok som čelila záplave detí počas autogramiády v Žiline a na druhý deň som už plávala v Trenčíne na majstrovstvách Slovenska štyri disciplíny. Veľmi sa mi nechcelo, veď som za celý týždeň vo vode ani nebola, ale potom som sa rozplávala. A ešte som aj pomohlo našej piešťanskej štafete k slovenskému rekordu. Večer oceňovali v Trenčíne najlepších plavcov a v nedeľu som utekala znovu do Bratislavy na vyhlasovanie športovcov roka," opisovala vyčerpávajúci týždeň.

Chodia aj listy bez adresy

Uplynulých sedem dní sa dočkala malého prekvapeniaa. „Prišiel mi krásny list od jednej fanúšičky, ktorá už stihla prečítať moju autobiografiu. Nazvala ma plaveckým čudom a to sa mi veľmi páčilo. Ten list došiel aj bez adresy, namiesto nej na obálku napísala ďakujem. Nie je to však nič zvláštne, veľa dopisov mi chodí len s označením Martina Moravcová, Piešťany. Ba došla aj taká, kde namiesto Piešťan bolo napísané Nitra," smiala sa Martina.

Plávanie ju vyšvihlo na vrchol slávy. Trúfla by si aj na niečo iné? „Skôr nie. V detstve som to skúšala s jachtingom, možno by ma bavil tenis. Rada sa však pozriem aj na krasokorčuľovanie, ale na to by som sa určite nedala. Rovnako ako na gymnastiku. To je podľa mňa až príliš krkolomný šport a dlho sa robiť nedá." Vo všetkých prípadoch spomenula naša plavecká hviezda len individuálne športy. „Nečudujte sa, to je výsledok toho, že som celý život nútená spoliehať sa vo vode len sama na seba."

Moravcová v ankete o najlepšieho športovca

Martinina tohtoročná bilancia

Moravcovej 57 medailí