foto

Time vyhlásil osobnosť roka už po 76. raz. Na obálku sa za ten čas dostali dobrí aj zlí hrdinovia. Zakaždým je to zložitá debata o tom, čo je vlastne hlavnou udalosťou a kto ju reprezentuje.

Udalosť roka bola teraz jednoznačná: vojna v Iraku. Redakcia však hľadala osobnosť, ktorá by ju najlepšie vyjadrovala.

Medzi kandidátmi bol Bush a jeho minister obrany Donald Rumsfeld. Pred dvoma rokmi po útokoch z 11. septembra sa veľa špekulovalo aj o Usámovi bin Ládinovi, ktorý bol nepochybne najčastejšie spomínaným človekom roka, aj keď iba v zlom. Tentoraz sa o Saddámovi Husajnovi ani len nehovorilo. Predsa len bol väčšinu roka na úteku a jeho finále, keď vyliezol ponížený a s bradou z pavúčej diery, nestačilo.

Redakcia sa zhodla, že oceniť nemožno tých, ktorí o vojne rozhodli. Ani Saddáma, ale ani Busha či Rumsfelda. Nie preto, že by zásadne nesúhlasila s akciou, ako to po celý rok vyjadrovala väčšina Európy, ale preto, že po veľmi rýchlom a úspešnom dobytí Iraku došlo k veľkým chybám a tragickým omylom.

Podľa šéfredaktora časopisu Jima Kellyho zavážilo, že po hlavných bojoch sa situácia začala komplikovať a bolo „jasné, že misia sa zmenila, že vojna sa neskončila a že to bude príbeh, ktorý tu s nami bude mesiace, ak nie roky".

Boje aj omyly museli na vlastnej koži prežiť americkí vojaci. V Iraku je ich aj dnes 130 000. Preto si podľa časopisu zaslúžia uznanie. Reportéri s nimi boli v prvej línii. Hovorili s vojakmi, ale aj s ich manželkami a rodinami.

Time sa pre amerického vojaka nerozhodol prvý raz. Rovnakú voľbu mal už v roku 1950 počas kórejskej vojny.

Najčastejšie dostali ocenenia politici. Opakovane však vybrali víťaza bez mena. Na obálku sa tak dostala stredná trieda, či mládež, alebo Zem, či počítač. Na konci roka vyberá osobnosť takmer každý. Výber časopisu Time sa považuje za jeden z najrešpektovanejších.

Možno ho tiež považovať za obraz spoločnosti. Z tohto pohľadu je príznačné, že Time vybral na obálku trojicu vojakov, v ktorej je aj jedna žena a jeden černoch.

MATÚŠ KOSTOLNÝ