FOTO - ČTK/AP
Líbyjský vodca priznal výrobu chemických, biologických a jadrových zbraní. Sľúbil, že tieto programy zastavíPlukovníka Mu'ammara Kaddáfího zrejme dostatočne silne zasiahlo dolapenie Saddáma Husajna. Líbyjský diktátor sa asi zľakol. V piatok v noci po mesiacoch tajných vyjednávaní s Britmi a Američanmi súhlasil, že zastaví vývoj chemických a biologických zbraní aj program na obohacovanie uránu.
Program na obohacovanie uránu je len jeden krok pred výrobou jadrových zbraní. Líbya tak v piatok vôbec prvý raz priznala, že na tom pracovala. A bola na oveľa vyššej úrovni, ako sa predpokladalo.
Kaddáfího rozhodnutie o zastavení zbrojenia a súhlas s inšpekciami OSN má niekoľko dôvodov. Kaddáfí pochopil, že po páde Saddáma, čoraz intenzívnejšom tlaku na Irán a Severnú Kóreu, by prišiel rad aj na jeho krajinu a hlavne na neho samého. Kaddáfí nepochybne patrí medzi „elitu" svetových diktátorov, a to aj po posledných pokusoch o zlepšenie imidžu - Líbya odškodní obete leteckej tragédie nad Lockerbie.
Neoficiálne informácie naznačujú, že výmenou získal Kaddáfí záruky, že sa mu nič nestatne.
Spravodajské služby západných krajín sledujú jeho režim už roky a nemali pochybnosti o existencii chemických zbraní aj kapacít na výrobu jadrovej bomby. Nepochybovali ani o tom, že na ich vývoji pracuje so Severokórejčanmi, Iráncami aj Iračanmi.
Už teraz sa pozitívne vie, že Líbya má desiatky ton yperitu, látky na výrobu nervových plynov, rakety stredného doletu vyvíjané s Pchjongjangom aj jadrový program.
Ďalším veľmi silným dôvodom je ekonomická situácia v Líbyi. Krajina má síce zásoby ropy, ale bez západných investícií a trhov sú jej na nič. Kaddáfí podľa všetkého dúfa, že Američania zrušia ekonomické sankcie. Kongres je zatiaľ opatrný.
Analytici spájajú Kaddáfího ústupčivosť aj so snahou pripraviť dobrý štart pre jeho syna Saifa Islama, ktorý by sa mal stať jeho nástupcom.
Dolapenie Saddáma Husajna a Kaddáfího priznanie a „účinná ľútosť" sú po mesiacoch beznádeje dobrou správou pre Biely dom. Opäť sa začína hovoriť o „domino efekte" - teda o zmenách režimov v okolí Iraku a v severnej Afrike, aj o „novom Blízkom východe". Analytici sú však skeptickí a hovoria o režimoch (hlavne Irán), kde je reálpolitika Kaddáfího neznámym pojmom a kde ešte stále víťazí ideológia.
Líbya je však príkladom, že vhodne načasovaný tlak kombinovaný s diplomaciou prináša výsledky. Po Líbyi budú zrejme nasledovať ďalší. V dlhodobom horizonte sa zrejme objaví aj myšlienka výmeny moslimských jadrových zbraní za tie, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vlastní Izrael.
