Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení si o pripravenosti slovenských firiem na vstup do únie myslí svoje. Spokojná, na rozdiel od ministerstva hospodárstva, nie je. „Vláda robí chybu, že prípravu podnikateľov na úniu robí štýlom reklamy na nový jogurt," hovorí Ján Borgula, hlavný vyjednávač asociácie. Pripravení podľa neho nie sú ani mnohí zamestnávatelia. „Úniu začnú vnímať ako hrozbu až po vstupe, keď bude treba za to platiť. A to už bude neskoro."
Podľa Borgulu na pripojenie k únii určite doplatia firmy, ktoré sa nepripravujú na to, že slovenský tovar bude treba prispôsobiť európskym normám. To si vyžaduje čas, energiu a nemalé finančné prostriedky a „v tomto smere neexistuje prakticky žiadny servis". Tieto podniky si zrejme nebudú vedieť obhájiť svoje miesto na trhu. „Konkurencia z únie je silnejšia, pretože tieto skúsenosti už má a má aj lepšie finančné zázemie ako naše firmy."
Oslabením môže byť aj odchod kvalitných manažérov za prácou do zahraničia. „Skúsenosti ukazujú, že pohyb pracovných síl nebýva okamžitý a ani impulzívny, ale odlev kvalifikovaných pracovných síl nastane, pretože schopným jednotlivcom sa otvára Európa okamžite." Najzraniteľnejšie budú menšie firmy. Ich manažment utrpí najviac.
Najväčšou nevýhodou je skutočnosť, že do únie nevstupujeme ako rovnocenný partner. „Súčasná produktivita Slovenska je v porovnaní s úniou iba 42 percent hrubého domáceho produktu a mzdy sú len na úrovni pätiny až štvrtiny európskeho priemeru." Navyše u nás neexistuje sociálny dialóg na európsky spôsob. „Nemôžeme hovoriť o sociálnom zmieri, keď sociálny dialóg nepraktizuje viac ako 60 percent podnikov a 72 percent zamestnancov," dodáva Borgula.
Únia však znamená aj množstvo výhod: veľký trh, harmonizácia podnikateľského prostredia a prílev investícií, ktorý cítiť už dnes. (mim)
