skom tróne, a teda aj panovník nad Slovenskom, prišiel o trón pri rozpade monarchie v novembri 1918.
Údajný zázrak spočíva vo vyliečení brazílskej kláštornej mníšky zo smrteľnej choroby po tom, ako sa v 70. rokoch minulého storočia modlila práve za Karolovo blahoslavenie. Povedal to vlani v rozhovore pre maďarský katolícky mesačník Új Emeber cisárov syn Juraj. „Bola vyliečená spôsobom, ktorý nevedeli racionálne vysvetliť." Vyzdravenie vraj potvrdili závery troch lekárskych odborníkov.
„Svojmu národu slúžil spravodlivo a s láskou. Túžil po mieri, pomáhal chudobným a pestoval duchovný život," hovorí o Karolovi kardinál José Saraiva Martins, predseda vatikánskeho zboru na overovanie dôvodov pre blahoslavenie (beatifikáciu). Rod Habsburgovcov je známy svojím silným katolicizmom, po potlačení stavovských povstaní v 17. storočí pomohol cirkvi napríklad aj k tomu, že prevažne protestantské Slovensko sa opäť stalo katolíckou krajinou.
Talianska tlačová agentúra ANSA oznámila, že Karola I. oficiálne vyhlásia za blahoslaveného asi už v budúcom roku. Už v apríli mu prepožičal pápež titul ctihodný, čo je predpoklad pre blahoslavenie, ktoré je zasa nutným predstupňom prípadného vyhlásenia osobnosti za svätú.
Karol I. bol prasynovcom cisára Františka Jozefa a jeho ženy Alžbety (populárnej Sisi). Následníkom trónu sa stal, keď pri sarajevskom atentáte v roku 1914 zahynul arcivojvoda František Ferdinand d'Este. Atentát sa stal zámienkou na rozpútanie prvej svetovej vojny.
Na trón Karol zasadol v roku 1916. Ríša bola v tom čase už výrazne oslabená a v zahraničnej politike bol Karol v tieni nemeckého cisára Viliama II. Po rozpade ríše sa neúspešne pokúšal monarchiu obnoviť najmä v uhorskej časti, hoci mal zakázaný vstup na jej územie. V roku 1922 vo veku 34 rokov zomrel na portugalskom ostrove Madeira. Jeho syn Otto sa nároku na trón neskôr vzdal a je známym európskym politikom.
(čtk)
