Do našich domácností opäť putujú smrečky, jedle, borovice, duglasky - a čoraz viac aj umelé stromčeky. Kým ich dospelí strúhajú, aby sa zmestili do stojana, deti už netrpezlivo vyberajú ozdoby. A je z čoho vyberať. V obchodoch to hýri farebnými sklenými guľami i jednoduchými ozdobami zo šúpolia. Mnohí zas radšej siahajú po prírodných ozdobách - šiškách, bobuliach, suchých plodoch či sušenom ovocí.
Kedysi aj buxus
Vianočný stromček ozdobený farebným papierom, jabĺčkami, niťami a drobným pečivom existoval na území strednej Európy už v roku 1597. Iný, skrášlený papierovými ružami, pozlátkom a cukrovinkami postavili v Štrasburgu v roku 1605. Kedysi sa však nezdobili iba jedličky, smreky alebo borovice, ale aj buxusy, tisy a borievky.
Pri oslavách zimného slnovratu zvykli Starogermáni zapaľovať ohne a sviece. Spojením s predkresťanským kultom stromov a oslavami narodenia Ježiša Krista vznikla miestami čudesná zmes pohanských a kresťanských zvykov - a postupne sa premenila na najkrajší kresťanský sviatok - Vianoce. Z tohto obdobia sa zachovali viaceré kresby a maľby. Vďaka nim dnes vieme, že výzdoba stromčeka mávala rôzne podoby. Napríklad, v niektorých oblastiach vešali stromčeky na povalu špicom nadol.
U Arnsteina
Prvý stromček na území Rakúska-Uhorska stál v roku 1814 v salóne paláca bankára baróna Arnsteina. Jeho manželka Fanny priniesla tento zvyk do Viedne z Berlína. Pozorovateľ cisárskeho dvora odovzdal zo slávnostného večera takúto správu: „U Arnsteina sa podľa berlínskych obyčajov konala slávnosť vianočného stromčeka. Všetky pozvané osoby dostali darčeky alebo suveníry zo stromčeka. Podľa berlínskeho zvyku sa spievali aj čudné piesne."
Netrvalo však dlho a vznešená spoločnosť zvyk stavať na Vianoce vo svojich domoch ozdobené stromčeky s horiacimi sviečkami prevzala. Po niekoľkých rokoch ich bolo možné nájsť vo všetkých domoch aj verejných inštitúciách.
Radosť všetkým
Na voľnom priestranstve postavili vianočný stromček prvý raz v Amerike. V roku 1891 postavili pred Bielym domom obrovský, bohato zdobený vianočný strom, ktorý mal priniesť vianočnú radosť všetkým ľuďom. Dnes sa oficiálne volá Národný vianočný stromček. Okolo neho stojí každoročne ďalších vyše 50 malých stromčekov, každý za jeden americký štát.
Viac ako sto rokov trvá tradícia ozdobených vianočných stromčekov aj v hlavnom meste Slovenska Bratislave. Tohtoročný dvanásťmetrový smrek priviezli z mestskej časti Vrakuňa a museli ho prepravovať dve nákladné autá v sprievode dopravnej polície.
Aj vo Viedni, pred barokovým palácom Schönbrunn, nádherne svieti obrovský vianočný stromček. V priestoroch Berglových komnát boli po minulé roky vystavené vianočné stromčeky a doklady o vianočných zvykoch z celého sveta.
Všade inak
Na Seychelských ostrovoch ozdobujú vianočné stromčeky iba pestrými balónikmi, v horúcej Austrálii si Vianoce pripomínajú najmä umelými stromčekmi.
V európskych krajinách a v Amerike však výzdoba stromčekov podlieha móde. V Nemecku a Rakúsku bola v obľube sivá či zlatá farba vianočných gúľ, pred pár rokmi začali letieť pastelové farby - červená, žltá a ružová. Do hneda ladené stromčeky zdobili iba Nemci. Na Slovensku však stále víťazí žltá, červená a strieborná farba, hoci v niektorých domácnostiach sa tradičné Vianoce vždy nesú v znamení slamy a šúpolia. Už desaťročia sú práve drobné slamené ozdoby a postavičky zo šúpolia vyhľadávaným darčekom aj pri iných príležitostiach. Slamené ozdoby sa zvyknú kombinovať s hviezdičkami, drobnými šiškami a orieškami. Pekne pôsobia aj hviezdy z prútia a maličké hviezdičky z rozžehlenej slamy.
Dupont bol prvý
Výrobu obľúbenej ozdoby vianočného stromčeka - fúkanej gule z jemného skla si dal patentovať v roku 1889 Francúz Pierre Dupont. Najskôr vyrábal jednofarebné sklenené gule, zakrátko - po ich uvedení na trh a s rastom dopytu - rozšíril sortiment o farebné výrobky zo skla. Postupne sa prizdobovali ornamentmi, kvetmi, hviezdičkami či drobnými vtáčikmi a sakrálnymi motívmi.
Inovácia čoskoro zasiahla aj tradičný tvar obľúbenej ozdoby a už začiatkom 20. storočia sa objavili jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky, slzy a dažďové kvapky.
Ako sa starať o stromček
Aj keď mnoho ľudí sa v súčasnosti rozhodlo skôr pre praktické umelé stromčeky, čaro živej borovice alebo jedličky je neprekonané. Ak sa rozhodnete a budete investovať do živého vianočného stromčeka, nezabudnite na niekoľko rád.
* Stromček postavte na chladné miesto, najlepšie vonku.
* Zabráňte priamemu slnečnému žiareniu, pretože inak stromček veľmi rýchlo vysychá.
* Odrežte na reze stromčeka približne 2 cm hrubý plátok. Postavte ho do nádobky s vodou. Uvidíte, že stromček s čerstvo urobeným rezom prijme približne päť litrov vody. Tak zostane dlhšie svieži.
* Kúpte v lekárni glycerín a nalejte ho do vody. Voda nezmrzne a stromček ju lepšie nasaje. Okrem toho ho dva- až trikrát pokropte hadicou alebo konvicou na zalievanie. Ihličie odoberá vlahu a robí mu dobre, keď sa ovlaží.
* Ak stojí v miestnosti, je vhodné zvlhčiť ihličie raz denne rozprašovačom.
* Živé stromčeky by mali stáť v kontajneri v teplej miestnosti maximálne desať dní. Použitý vianočný stromček sa dá skompostovať, použiť pri kúrení, ale ak ste z mesta a nemáte tieto možnosti, urobíte najlepšie, ak ho odnesiete na najbližšie zberné miesto.
