Peter Áč tentoraz na kapra zapoľoval nielen fotoaparátom, ale aj udicou.
Peter Áč sa už roky venuje fotografovaniu rýb v ich prirodzenom prostredí, teda pod vodnou hladinou. Nedávno sa vrátil z Afriky, fotil aj na Kube, v Nórsku a, samozrejme, na Slovensku. Práve v našich riekach a rybníkoch pláva pre fotografa jeden z najťažších orieškov. Nie je to nik iný ako na prvý pohľad obyčajný kapor.
Hoci výskyt kapra je hojný, dobrých fotografií existuje len málo. Je totiž veľmi opatrný, podozrievavý, nevyspytateľný a učenlivý, takže nikdy nezopakuje rovnakú chybu. Dobre to vedia rybári a pre fotografa to platí dvojnásobne.
„Ryby sa dobre fotografujú v čistej vode a práve tú kapor nenávidí. Je v nej zraniteľný, preto sa jej vyhýba," vysvetľuje Peter Áč, prečo si tak cení snímky kapríkov. A najviac zábery sazana, pôvodnej dunajskej formy kapra. Len málo fotografov ho má vyfotografovaného v jeho prirodzenom prostredí."
Veľkého dunajského kapra takmer nie je šanca chytiť, lebo väčšinu času trávi ponorený v koreňoch stromov. Sú obrastené ostrými korýtkami, ktoré režú rybárske vlasce. Okrem toho aj pätnásťkilová ryba má obrovskú silu a je to bojovník.
„Zubáč sa vzdá, no kapor bude bojovať do posledných síl. Radšej si roztrhne papuľku, ako by sa dal vyloviť. Okrem toho, keď sa raz popichá o háčik, málokedy znova zaberie. Kaprári ho musia prekabátiť. Nechávajú preto háčik holý, vedie z neho kúsok šnúry na ktorej je nástraha. Opatrný kapor nasaje potravu a jemne ju premieľa. Keď nezacíti ostrý predmet, až vtedy potravu vsaje hlbšie."
Chyža pod vodou
Najlepšie sa kapry fotia na jar, keď ešte nie je vysoká vodná vegetácia. Milujú totiž úkryt. Cez deň v ňom odpočívajú a nadránom, no niekedy aj cez obed, odchádzajú loviť. Spočiatku sa Peter Áč s kaprami stretával skôr náhodne. Vedeli o ňom skôr ako on o nich, a zmizli. Zopár fotografií preto vzniklo len vďaka tomu, že mu prialo šťastie. Potom ich však začal fotografovať cielene.
„Spravil som si podvodný kryt, s ktorým som mal skúsenosti, už keď som fotil vtáky. Chodil som doň celé leto. Spočiatku som musel ležať aj tri hodiny bez pohnutia, kým sa kapry ku mne odvážili. Časom sa však báli menej a menej, napokon sa po navnadení objavili do desiatich minút. Jednoducho sa naučili, že im nič nehrozí."
Najprv sa objavili malé, menej skúsené, a teda aj menej plaché kapry, ktoré sa dali fotografovať bez problémov. Fotograf však má aj zábery starých dvadsaťkilových veteránov.
„Mladí junáci žrali tak, že si kukuricu nabrali do úst, vyplávali pol metra nad dno a znova ju vypľúvali a pekne si hoveli v tom neporiadku. Pripomínalo to chliev, keď sa kŕmia prasiatka. Keď hody ustali, dlhší čas sa nedialo nič a potom zrazu dôstojne priplávali tie veľké. Aj kŕmenie bolo dôstojnejšie. Kukuricu nezbierali zo dna, ale spásali tú, ktorá zostala zachytená na vodných rastlinách."
Po čase už Peter Áč jednotlivé ryby rozoznával, niektorým dal dokonca aj mená.
„Presne som vedel, ktorý prišiel. Laikovi sa všetky kapry môžu zdať rovnaké, ale nie je to tak. Pozorný pozorovateľ zistí, že jeden má chybu na plutve, inak je zafarbený, rozdielny je počet šupín a aj správanie je rôzne."
V spálni ako sardinky
Peter Áč sa potápa aj v zime, preto vie, že ani vtedy kapor nezaprie nevyspytateľnú povahu.
„Niekedy zotrváva v chladovej letargii na najhlbšom mieste a prečkáva zimu, inokedy je, naopak, agilný a stále žerie. To sú potom tie náhodné úlovky, pre ktoré rybári do posledného dňa pred Štedrým večerom mrznú pri vode dúfajúc, že chytia štedrovečernú rybu."
Fotograf má na snímkach aj zimovisko kaprov, raz ich tam napočítal až osemdesiat.
„Bol to úžasný pohľad, vlastne taká obrovská sardinková škatuľa, lebo kapry ležali naskladané pekne symetricky vedľa seba. Boli to dunajské kapry. Rybničná forma kapra je, naopak, pri zimovaní neporiadna, sú postrkaní bez ladu a skladu."
A ešte na jeden pohľad rád spomína: „Na jeseň Slovenský rybársky zväz zarybňuje vody, ktoré obhospodaruje a vypúšťa násadu, ani nie kilové kapríky. Používajú kolektívnu obranu. Zhromažďujú sa do pomyselných gúľ, ktoré sa valia vodou. Je to veľmi atraktívne na fotenie."
K Vianociam patria podkovičky
Peter Áč ryby nielen fotografuje, sám je tiež vášnivým rybárom.
„Bohužiaľ, na rybárčenie nemám čas a keďže mám rybu najradšej čerstvú, aj ja si kapra - pre rybára potupným spôsobom - kupujem vo vianočnom predaji. Mám teóriu že najlepší je veľký kapor, podľa logiky, že aj malé kosti má veľké a teda je jednoduchšia jeho konzumácia. Navyše celá rodina ryby miluje, takže ani päť- až šesťkilový pre nás nie je problém."
Peter Áč pozná stovky receptov na prípravu rýb, na Vianoce je však konzervatívny a chce vyprážanú podkovičku so zemiakovým šalátom.
„Na inú príležitosť je však výborný kapor dusený alebo plnený hríbmi s restovanou oravskou slaninkou. Vtedy sa nepitve cez brucho, ale od chrbta, čím vznikne kapsa, ktorá sa po naplnení zašije a ryba sa upečie. A kapor by určite nemal chýbať v halászlé, podkovička to je korunka skvelej polievky."
FOTO - PETER ÁČ
Vianočný kapor si zaslúži ohľaduplnosť
Predajcovia kaprov nesmú ryby pri manipulácii chytať za oči ani za žiabre. Môžu ich vylovovať iba podberákom. V kadiach nesmú byť uhynuté ryby. Kapry sa nesmú na predajných miestach omračovať a vykrvovať.
Keď kupujeme vianočného kapra, nechytáme ho holými rukami a nebalíme do novín. Pri manipulácii použijeme mokrý uterák. Každý nešetrný dotyk zotiera rybe z tela ochrannú slizovú vrstvu.
Rybu nikdy nevypúšťame do rieky, odsúdili by sme ju na choroby a uhynutie.
Keď rybu chceme doma dať do vane, voda má byť čo najstudenšia! V teplej vode ryba postupne precitá a stres je o to väčší.
Ak ráno nájdeme rybu na boku, netreba ju vyhodiť. Platí to aj o kaproch, ktoré plávu na boku v kadi. Stačí ich rýchlo vypitvať a strčiť do chladničky. Naopak bude mať kvalitnejšie odkrvené mäso, ako keby sme ju zle zabili.
Rybu nikdy nezabíjame búchaním do hlavy, najhumánnejšie je ostrým nožom odrezať hlavu. Ak je to nad naše sily, požiadame niekoho, kto zákrok zvládne.
Kapra pitveme tak, že krátky nožík nasadíme do ritného otvoru, špičkou ťaháme a rybu otvoríme. Dnu siahneme rukou, nikdy nie nožom, aby sme neprepichli žlč. Vnútornosti vyberieme dlaňou, len črevo odrežeme. Oddelíme mechúr, vnútornosti rozhrnieme a jasne vidíme knôtik od žlče. Chytíme ho a vytiahneme. Vypitvanú rybu porcujeme na podkovičky.
Rybu vždy dobre posolíme. Nasoliť ju môžeme deň dopredu, neuškodí pokvapkať citrónom.
Kožu z kapra nesťahujeme, sú pod ňou chuťovo najzaujímavejšie látky a tiež tuk cenný na vitamíny A, D, nenasýtené kyseliny. Komu nechutí, môže ju po upečení nechať na tanieri.
Kapor podľa šéfkuchára
Vojtech Artz síce nie je rybár, ale vyhlásený šéfkuchár, ktorý víkend čo víkend robí kuchynského sparingpartnera Petrovi Novotnému v televíznych Chuťovkách. Poprosili sme ho o tri recepty na vianočného kapra, pre tých, ktorým sa už prejedla vyprážaná klasika.
Citrónový kapor
600 g kapra, 400 ml citrónového oleja, rozmarín, soľ, 100 g masla, petržlenová vňať, 4 šalotky, 4 šampiňóny, 4 koktailové paradajky (prípadne feferónky), pór, cibuľa, čerstvá pažítka, mletá červená paprika, karí korenie
Kapra pokrájame na porcie (podkovičky) a dáme marinovať do citrónového oleja spolu s rozmarínom. Na kovovú ihlu napicháme striedavo šalotku, koktailovú paradajku, pór, šampiňón. Kapra posolíme a spolu so špízom grilujeme po oboch stranách. Hotovú porciu polejeme maslom a posypeme čerstvou petržlenovou vňaťou. Nakoniec ozdobíme kolieskami cibule obalenými v pažítke, paprike a karí korení.
Vyprážaný kapor v župane
4 porcie kapra, 1 citrón, 1 žĺtok, 1 lyžica oleja, 80 g hladkej múky, pivo, 1 bielok, olej na vyprážanie, soľ.
Porcie kapra očistíme, umyjeme, posolíme a pokvapkáme citrónovou šťavou. Necháme odležať. Zo žĺtka, oleja, múky, piva a soli pripravíme cestíčko. Piva dáme len toľko, aby cestíčko nebolo príliš riedke. Bielok vyšľaháme a vmiešame do cestíčka. Kapra obalíme v cestíčku a vypražíme v rozohriatom oleji.
Kapor s hrozienkami
4 podkovičky z kapra, 150 ml svetlého piva, 2 väčšie cibule, 100 g masla, 1/2 lyžice citrónovej šťavy, 2 lyžice octu, soľ, 100 g hrozienok, mleté čierne korenie
Pripravené porcie kapra posolíme, okoreníme, pokvapkáme octom a necháme odležať. Na panvici rozohrejeme maslo, pridáme nakrájanú cibuľu a ľahko opražíme. Potom prilejeme pivo a necháme zovrieť. Znížime teplotu a vložíme porcie kapra. Dusíme pod pokrievkou asi 25 minút. Udusené porcie kapra vyberieme, vložíme umyté hrozienka, citrónovú kôru a povaríme, kým šťava nezhustne. Porcie kapra prelievame hotovou šťavou.
