Jostein Gaarder študoval filozofiu, teológiu a literárnu vedu, pôsobil ako učiteľ. Žije v Osle. V slovenčine a češtine mu okrem knihy Sofiin svet vyšli knihy Tajomstvo kariet, V zrkadle, v záhade. Známa je jeho mystifikácia listu milenke svätého Augustina Vita brevis. FOTO - ČTK
Než sa stal autorom nečakaného bestselleru Sofiin svet, celosvetovo najpredávanejšej knižky minulého desaťročia, bol JOSTEIN GAARDER (1952) učiteľom, ktorý žiakom rozprával o filozofii. Vraj už vtedy vedel, že je spisovateľ. Vo viacerých prekladoch mu práve vyšla nová kniha Pomarančové dievča, ktorá by budúci rok mala vyjsť aj v slovenčine. „Je to príbeh pätnásťročného chlapca, ktorému otec adresoval list a zároveň je to love story. Kniha o láske, živote a smrti."
Príbehy si vymýšľa na prechádzkach. „Nie som typ spisovateľa, ktorý dlhé hodiny pri počítači vymýšľa, čo by mal napísať. Keď som mal jedenásť či dvanásť rokov, uvedomil som si, že život netrvá dlho. Veľa som premýšľal o minulosti: život je neuveriteľný zázrak, čo je vesmír? A podobné otázky som dával aj dospelým - nie je to zvláštne, že existujeme? A oni mi odpovedali: Nie, žiť je normálne. Ja som už vtedy vedel, že život je zaujímavý, že sa stále máme čomu čudovať. To je moja hlavná inšpirácia." Dnes, ako hovorí, je dosť bohatý na to, aby už nemusel učiť. Založil nadáciu na podporu aktivít na ochranu prírody a proti bezohľadnosti civilizácie.
O čom rád píšete?
„O dobrých ľuďoch, ale ten môj nový pätnásťročný hrdina ním vôbec nie je."
Aký je?
„Nepríjemný, manipulatívny a promiskuitný. Neverný je nielen ženám, ale aj spisovateľom."
Kritici píšu, že Pomarančové dievča je vaša najosobnejšia kniha. Je to tak?
„Možno."
V čom?
„Tak ako hlavný hrdina, aj ja som devätnásťročný spoznal svoju budúcu ženu. Ona je tým románovým dievčaťom s pomarančmi. Je to kniha autobiografická v chápaní lásky. Píšem o tom, že v každom láskyplnom vzťahu je zároveň prítomný pocit konca a márnosti, že všetci milenci sa raz rozdelia. Nič nevytvára viac fantázie ako toto vedomie. Či už sa to týka ženy, rodičov, alebo šťastia."
Ako to myslíte?
„Môj brat má malého syna a ja cítim, že by bolo strašné, keby som ho nevidel vyrastať a nehovoril s ním ako s dospelým."
Prečo píšete knihy pre deti?
„Možno preto, aby mladí ľudia dokázali žiť."
Veríte, že otázky, ktoré nám dávajú deti, sú dôležité?
„Samozrejme."
Ktoré sú tie dôležité?
„Raz sa ma syn spýtal: Veríš, že je na inej planéte život? Povedal som mu, aby si predstavil vesmír, plný rôznych životov, mnohých odlišných civilizácií. A potom som mu položil opačnú otázku: Čo keď jediný život existuje iba na našej planéte? Dúfam, že potom syn oveľa viac pocítil svoju vlastnú prítomnosť na svete."
Aké otázky si kladiete vy?
„Otázky delím do dvoch kategórií. V tej prvej sú tie, ako vznikol vesmír, či existuje Boh a či je posmrtný život. Odpovede teraz možno nepoznáme, ale to neznamená, že ich nebudeme hľadať. Zoberte si, čo zmenil objav DNA alebo Hubblov vesmírny teleskop. A potom sú tu ešte otázky - čo je dobrý život. Šťastie, odpustenie, spravodlivosť?"
Čo je to?
„Neviem, myslím, že ani tu neexistuje odpoveď, ale tieto otázky sú dôležité pre všetky generácie. Šťastie nikdy nedosiahnete, ak sa niekedy seba nespýtate, čo je to byť šťastný. Viem, že každý by radšej počul hneď odpoveď. Ja tiež, ale keby bol náš mozog taký jednoduchý, že by sme mu absolútne rozumeli, neboli by sme tam, kde sme. Sme súčasťou nejakej hybridnej generácie, ktorá má pocit, že všetkému rozumie a všetko vie vysvetliť, ale zároveň tiež ničí svoju cestu k poznaniu. Tí najmúdrejší, ktorých som poznal, často pochybujú. Možno je jednoducho nemožné úplne rozumieť tomu, čím sme."
Ako tieto témy dokážete vtlačiť do knižky?
„Veď práve o tom to je. Tie najdôležitejšie veci sa dajú najlepšie zjednodušiť."
Napríklad?
„Trebárs vzťah muža a ženy - čo je dôležitejšie než otázka: Miluje ma? Odpustila mi?"
Čo to znamená byť v Nórsku známy spisovateľ?
„Môžete si dovoliť rok neučiť a tváriť sa: Píšem dôležitú knihu."
Ktorá je vaša dôležitá kniha?
„Sofiin svet."
Autor: Berlín
