Pražania stavali obetiam sovietskych vojsk improvizované pomníčky. Tento bol na Klárově. FOTO - ČTK
V Česku sa obete okupácie vojsk Varšavskej zmluvy dočkajú odškodnenia. Poslanecká snemovňa najskôr musí schváliť zákon, ktorý vo štvrtok prešiel prvým čítaním. Návrh opozičnej ODS hovorí o odškodnení najbližších príbuzných zabitých ľudí a tých, ktorí od augusta 1968 do júna 1991 boli okupantmi zranení, alebo znásilnení. V roku 1991 opustili Československo poslední ruskí vojaci.
Zákon sprevádza v snemovni živá debata. Ukázalo sa, že myšlienke odškodnenia je väčšina poslancov naklonená. Vláda mala k zákonu výhrady a odmietla ho. Snemovňa by ho mohla prijať na budúci rok.
„Keď už náš štát nedokázal potrestať komunistické špičky spoluzodpovedné za okupáciu, tak aspoň odškodní ľudí, ktorí si to odniesli ťažkými zraneniami či smrťou. Pýtam sa však prečo až teraz?" hovorí hovorca Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV) Jan Srb.
„Impulzom pre zákon bolo tohtoročné 35. výročie okupácie a diskusia, ktorá sa okolo toho odohrala," hovorí predkladateľ zákona, Hynek Fajmon z ODS.
Zdokumentovať obete okupácie plošne nie je možné. UDV má spoľahlivé čísla len do októbra 1968 - po podpise zmluvy o dočasnom pobyte okupačných vojsk sa už prípady zranení od nepozvaných armád neevidovali. „Do polovice októbra 1968 je to okolo 90 mŕtvych, 250 ťažko zranených a asi 550 ľahko zranených," zhŕňa Srb.
V nemocniciach sa väčšinou materiály o ľuďoch zranených okupantami nezachovali. Podobne ako obete 2. svetovej vojny, alebo komunizmu, sa poškodení alebo ich príbuzní budú musieť prihlásiť sami a predložiť žiadosť doplnenú lekárskou správou, úmrtným listom či svedeckými výpoveďami.
Výhrady mali niektorí sociálni demokrati aj komunisti k výške odškodného, ktoré má byť vyššie ako u zločinov spôsobených komunizmom či nacizmom. „Pozostalí po justičných vraždách napríklad nedostali milión, ako je tu navrhované," pridáva sa Srb. „Ak niekto sedel rok za komunizmu, tak bol odškodnený pár tisíckami za čas, ktorý strávil vo väzení. Ak mu za ten rok zničili zdravie, za to ho už neodškodnili. Ak by zákon prešiel v navrhovanej podobe, dostanú obete okupačných vojsk za ťažké ublíženie na zdraví pol milióna," tvrdí Srb. „V tom sa mi zdá pomer k bývalým väzňom veľmi nespravodlivý."
Hynek Fajmon je o výške odškodného ochotný diskutovať, aby zákon prešiel. „Porovnávať rôzne druhy obetí je veľmi ťažké. V mnohých prípadoch druhej svetovej vojny boli obete odškodnené niekoľkokrát v rôznych historických epochách a tu nebolo doteraz odškodnenie žiadne. Preto sme navrhli vyššie sumy."
NAVRHOVANÁ VÝŠKA ODŠKODNÉHO
Príbuzní zabitých 1 milión korún
Zranení a znásilnení ľudia s trvalými následkami 500-tisíc korún
Ostatní zranení 100-tisíc korún
Srb: Aby sa nezabudlo na obete milicionárov
Jan Srb upozornil aj na to, že zákon zabudol na ľudí, ktorí zomreli, alebo boli zranení počas demonštrácií proti okupácii v auguste 1969. „To už nestrieľali okupačné vojská, ale 'hrdinskí milicionári'". „Ak sa na to v zákone zabudlo, je to ďalšia nespravodlivosť." Fajmon so skupinou poslancov uvažuje, že ich ďalšia iniciatíva sa sústredí na tieto obete. Bol by to ďalší samostatný zákon, ale zatiaľ je len v štádiu úvah. (mch)
