BRATISLAVA - Od januára už nebude možné pracovať na dohodu o pracovnej činnosti. Zmluvy tohto typu prestávajú platiť 31. decembra. Podľa odhadov v roku 2002 takto pracovalo takmer 250-tisíc ľudí, väčšinou ako upratovačky, údržbári či technici.
Zrušenie dohody o pracovnej činnosti významne zasiahne nielen týchto ľudí, ale aj firmy. Podľa Zákonníka práce ich síce môžu zamestnať na kratší pracovný čas, ale musia za nich platiť odvody. To pri „dohodároch" nemuseli.
Jarmila Medveďová zo Slovenského živnostenského zväzu hovorí, že na odvody „malí živnostníci peniaze nemajú". Upratovačka ho doteraz vyšla napríklad na 4-tisíc korún, po novom by ho s odvodmi stála asi 5500 korún. Istým riešením je, že si upratovačky či údržbári otvoria živnosť.
Riaditeľka Academia Istropolitana v Bratislave Alena Dušatková túto možnosť pripúšťa, ale nepáči sa jej. „To ich máme nútiť?" pýta sa.
Dušatková uzavrie s upratovačkami a údržbármi na dva mesiace dohody o vykonaní práce, potom vraj uvidí. Tie však dovoľujú odpracovať najviac 300 hodín ročne, čo je málo. Dúfa najmä, že poslanci si uvedomia, že „toto neobstojí" a Zákonník budú novelizovať.
Dohody o vykonaní práce využijú aj v poradenskej firme Econtract v Lučenci. Jej šéfka pani Čonková nevie, čo urobí, keď si upratovačka vyčerpá 300 hodín. Zrejme ju prepustí.
Minister práce Ľudovít Kaník zdôvodňoval zrušenie možnosti pracovať na dohodu tým, že „vytvárala priestor na čiernu prácu a zneužívanie sociálneho systému". Okrem toho boli podľa neho dohodári znevýhodnení, lebo napríklad nemali nárok na dovolenku.
Čonková si naopak myslí, že čiernej práce pribudne, lebo „čím menej možností (zamestnávatelia) majú, tým viac špekulujú".
Medveďová tvrdí, že „dohody u nás vo väčšine prípadov slúžili vrstvám obyvateľstva s nižším príjmom". Mnohí z nich teraz o možnosť si privyrobiť prídu. Riaditeľka Dušatková je presvedčená, že firmy sa budú „brániť zamestnávaniu ľudí, lebo nemajú peniaze na 'zbytočné' odvody".
