V marci minulého roka sa pri príležitosti životného jubilea herca Michala Dočolomanského konala slávnostná 642. repríza muzikálu Na skle maľované. Hold čerstvému šesťdesiatnikovi, ktorý stvárňuje postavu Jánošíka bez alternácie vyše štvrťstoročia, vtedy prišiel osobne vzdať aj Karol Zachar, s ktorého menom je predstavenie rovnako neodmysliteľne späté.
FOTO - TASR
V stredu večer v Bratislave umrel jeden z posledných žijúcich mohykánov najstaršej hereckej generácie na Slovensku Karol L. Zachar. Naša kultúra v ňom stráca jednu z osobností, ktoré ju dlhé roky formovali.
Karol Legény, ako znelo jeho pôvodné meno, sa narodil 12. januára 1918. Jeho druhým domovom bolo Slovenské národné divadlo, kde strávil viac než polstoročie. Nastúpil tam v sezóne 1939/1940 ako člen činoherného súboru. O štyri roky neskôr sa stal asistentom režiséra Jamnického a v roku 1965 oficiálnym režisérom Slovenského národného divadla, pre ktoré pripravil takmer štyridsať premiér.
Posledná z nich bola naozaj husárskym kúskom, ktorý nemá v slovenskom divadelníctve obdobu. Išlo totiž o trojnásobnú premiéru slávneho muzikálu Na skle maľované, ktorý na javisku trhá všetky rekordy a dodnes sa uskutočnilo 643 repríz. Karol L. Zachar ho po prvý raz naštudoval v roku 1974, prvá obnovená premiéra bola v roku 1981 a do činohry sa opäť vrátil ešte v roku 1991.
„Na hre Na skle maľované ma teší to, že jestvujú tu akési vlny dorozumenia medzi hercom a divákom. Herci ich vysielajú a diváci okamžite prijímajú. Možno je to tým, že herci majú na javisku priestor. Keď príde vášeň, má ona svoje miesto. Keď príde láska, či žiaľ, majú svoj priestor. Nič im nezavadzia. Nič neruší slová, spev a tanec," povedal raz Zachar na otázku, čím si vysvetľuje nesmiernu popularitu muzikálu.
Samozrejme, Na skle maľované nie je jediným Zacharovým dielom, ktoré sa zapísalo do zlatého fondu slovenského divadelníctva a dočkalo sa obnovených premiér. Škola žien, Rok na dedine, Statky-zmätky, ktoré boli na repertoári SND sedem sezón, či Veselé panie z Windsoru, ktoré sa hrali desať rokov - aby sme vymenovali aspoň niektoré. S jeho menom sa spájajú najmä postavy z írečito slovenského prostredia, hereckú škálu však dokázal rozohrať aj v komediálnej rovine, alebo pre neho v takých charakteristických postavách starcov.
Do povedomia televíznych divákov sa herec s nezameniteľným prejavom zapísal ako zeman Ondrej Levický vo filme Zemianska česť, v titulnej úlohe filmu Dáždnik svätého Petra, postavou Antona v snímke Rača, láska moja či ako kapelník Záhruška v komédii Otec ma zderie tak či tak. Za svoju tvorbu získal niekoľko významných cien. Poslednou z nich bola cena Jozefa Kronera za celoživotné dielo, ktorú dostal pred mesiacom spolu s kolegom zo SND Elom Romančíkom.
Karol L. Zachar však nepracoval len pre divadlo, film, televíziu a rozhlas, ale bol aj scénografom, kostýmovým výtvarníkom, umeleckým maskérom (tento predmet dokonca vyučoval na konzervatóriu a VŠMU) a po celý život systematicky zbieral materiály týkajúce sa ľudovej kultúry a neúnavne propagoval národné tradície.
Posledná rozlúčka s veľkou postavou našej kultúry sa bude konať v sobotu o 10.00 h v budove Činohry SND - Divadla P. O. Hviezdoslava na Laurinskej ulici v Bratislave a pohreb sa uskutoční o 12.00 h v cintoríne na Slávičom údolí. (bd, her)
