Jan Pešek (1949), rodák z Českých Budějovíc, pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, autor alebo spoluautor viacerých publikácií o politických perzekúciách, osudoch cirkví a pôsobení Štátnej bezpečnosti na Slovensku: Odvrátená tvár totality, Slovensko v rokoch 1953-1957, Pod kuratelou moci a iné, už vo februári má vyjsť V zovretí normalizácie - cirkvi na Slovensku 1970 - 1989. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Do ešte stále skromnej zbierky kníh, zaoberajúcich sa mapovaním obdobia vlády komunistov na Slovensku, pribudla ďalšia publikácia. Vydavateľstvo Michala Vaška v Prešove v spolupráci s Historickým ústavom SAV ponúka dielo desaťčlenného kolektívu Aktéri jednej éry na Slovensku 1948 - 1989, ktorého editorom a jedným z autorov je JAN PEŠEK.
Podtitulok knihy - Personifikácia politického vývoja - svedčí o netradičnom prístupe priblíženia historických udalostí prostredníctvom politických, a pokiaľ to bolo možné, aj osobných profilov ľudí, ktorí patrili k mocenskej špičke a podstatným spôsobom ovplyvňovali dianie tohto vyše štyridsaťročného obdobia. Pri listovaní v abecedne zoradenej stovke profilov sa stretneme s Bacílkom, Biľakom, Clementisom, Colotkom, Čulenom, Dubčekom, Husákom, Mináčom, Mňačkom, Novomeským, Okálim, Strechajom, Širokým, Špitzerom, Válkom a ďalšími prominentmi bývalého režimu.
Ako vznikal tento výber?
„Samozrejme, najväčší záujem sme mali o ľudí, ktorí stáli na vrchole mocenskej pyramídy. Tých je asi tridsať, ostatní sú mozaikou politických profilov a osudov, dotvárajúcou obraz režimu."
Bola základným kritériom ich funkcia v mocenskom systéme?
„Nie celkom, pretože aj v rámci zaradenia v jednotlivých štruktúrach niektorí boli vplyvnejší, kým iní boli relatívne menej významní."
Ide výlučne o komunistov?
„Nie, v tomto výbere je ich asi osemdesiat percent, ďalej sú tam najvyšší funkcionári Strany slovenskej obrody a Strany slobody, ako aj ľudia z cirkevných kruhov."
Prečo je v knihe práve sto profilov?
„Tá stovka je symbolická, limitovalo nás to, čo sme boli schopní dať dohromady. Využívali sme rôzne archívne zdroje, pričom asi pätnásť profilov vzniklo aj na základe osobných rozhovorov. Skladali sme to ako puzzle. Neoceniteľnú pomoc nám poskytlo aj oddelenie dokumentácie zločinov komunizmu, zriadené na ministerstve spravodlivosti."
Stretli ste sa s výhradami, že v knihe niekto chýba?
„Každý výber je vždy trochu subjektívny. Na druhej strane o niektorých sa komplexné údaje už jednoducho nedali získať, ale špička je kompletná."
V knihe sú aj ľudia z kultúry, vedy alebo ekonómie.
„Tých sme zaradili len vtedy, ak pôsobili v politických funkciách alebo významne zasahovali do politického vývoja."
Viacerí ľudia z vašej knihy sa však neskôr stali odporcami režimu, dokonca sa zaradili do disentu. Ako ste riešili tento problém?
„Niektorí boli a celý život aj zostali dogmatikmi, iní sa vyvíjali a stali sa z nich reformátori. Táto kniha sa netýka dejín disentu, takže z neskorších odporcov režimu sú v nej len tí, čo boli predtým vo vysokých funkciách ako napríklad Dubček."
Je tento príťažlivý model personifikácie politiky bežný vo svete?
„Nie. Zvyčajné je, že na osude jednej osoby sa ukáže celá epocha, trebárs na Napoleonovi, ale s týmto modelom som sa ani v zahraničí nestretol, hoci literatúry o období komunizmu majú napríklad v Čechách mnohonásobne viac. Možno to v našom prípade bola svojím spôsobom aj cesta vybŕdnuť z tej biedy, cesta, ako sa problematiky zmocniť."
Čo bude nasledovať ďalej?
„Je to skôr otázka pre vydavateľa, ale existuje predstava istej kontinuity - po knihe o zločinoch a obetiach komunizmu, pripravenou editormi Františkom Mikloškom a Petrom a Gabrielou Smolíkovcami, prišiel náš výber, ktorý pomenúva, kto tie represie robil. Teraz by mal byť opísaný mechanizmus, ako sa to robilo, takže na budúci rok chystáme knihu Štruktúry moci na Slovensku 1948 - 1989 s kapitolami komunistická strana, bezpečnosť, súdy a prokuratúra."
Myslíte si, že je vo verejnosti záujem o historiografickú literatúru?
„Som skôr skeptik, mám pocit, že ľudí to asi nezaujíma, buď sa utápajú v bežných problémoch, alebo podliehajú konzumnému spôsobu života. Treba sa však vyrovnať s tým obdobím, a základným krokom je, aby sme ho pochopili. Na to majú slúžiť takéto knihy."
