Čínska čierna listina obsahuje mená jedenástich organizácií. Jednou zo skupín na zozname je Islamské hnutie východného Turkistanu. To sa po tvrdom čínskom lobovaní dostalo aj na zoznamy teroristov Spojených štátov a OSN. Podľa niektorých expertov má spojenia s al-Káidou. Iní tvrdia, že ide o pár jedincov bez väčšieho vplyvu. Niekoľko Ujgurov zadržali americké jednotky v Afganistane a previezli ich na základňu Guantanámo.
Na zozname sa objavili aj Svetový ujgurský kongres mládeže a Informačné stredisko východného Turkistanu. Obe organizácie sídlia v Nemecku a už roky tam legálne pracujú. „Obe skupiny naozaj podporujú vytvorenie nezávislého štátu, ale neexistuje náznak dôkazu, že sú v spojení s teroristami," povedal BBC analytik Michael Dillon z Univerzity v Durhame.
Číňania sa spoliehajú, že Spojené štáty im nepodložený zoznam odobria na oplátku za podporu v Iraku a Afganistane. Argument „teroristickej hrozby" použili podobne v Rusku, Uzbekistane a Kirgizsku, kde sa pri prenasledovaní islamských extrémistov obmedzujú práva umierneného civilného obyvateľstva.
Komunistické vedenie v Pekingu sa etnickej menšiny vzdialenej 3500 kilometrov od Pekingu bojí už roky. Väčšina Čínou označených „rebelantov" a „extrémistov" sú však len ľudia, ktorí praktizujú svoje náboženstvo a kultúru, píše BBC. Tak ako v prípade čečenského konfliktu, aj ujgurský kraj má bohaté zásoby nerastných surovín, žiada autonómiu a susedí s Afganistanom a stredoázijskými republikami.
Osem miliónov ujgurských moslimov žije izolovane od ostatného islamského sveta. Číňania ich kontrolu udržiavajú zvyšovaním počtu čínskej populácie v oblasti. Projekty riadenej migrácie majú v Číne tradíciu.
Na severozápade Číny, kde žijú Ujguri, už dlho cítiť strach. Pred dvoma rokmi vláda zakázala vyučovanie v ujgurskom jazyku na miestnej univerzite. Teraz čínski úradníci pritvrdili kontrolu náboženstva. Každý výraznejší prejav viery sa považuje za „ilegálnu aktivitu" a zvlášť od 11. septembra sa tvrdo trestá. Tlak čínskych úradov však môže vyvolať nepokoje medzi umiernenými ujgurskými moslimami. A to by Pekingu, posadnutému „národnou jednotou" iba hralo do karát.
Kazachstan má Ujgurov aj čínskych roľníkov
Najbližším partnerom Číny v boji proti ujgurskému hnutiu za nezávislosť je Kazachstan, ktorý dokonca Číne vychádza v ústrety a umožní čínskym roľníkom usídliť sa na kazašskej neobrobenej pôde.
Časť Ujgurov žije na území tohto stredoázijského štátu. V júni navštívil čínsky prezident Kazachstan a v auguste už vojská oboch krajín spolu cvičili antiteroristické akcie.
Podľa posledných správ si pekinská vláda chce na desať rokov prenajať 7000 hektárov opustenej ornej pôdy v Kazachstane. Plánuje na ne presídliť tri tisícky čínskych roľníkov bez práce, ktorí budú pestovať sóju, obilie a zakladať pasienky pre dobytok. Kazašskí farmári pôdu opustili v priebehu 90. rokov. Čínska provincia hraničiaca s opustenou oblasťou má prebytok pracovnej sily. Takmer 2 milióny roľníkov obrábajú okolo 300-tisíc hektárov pôdy. (zo, reuters)
Autor: Zuzana V. Očenášová
