Čo spája Jana Wericha, Emu Destinovú a britskú kráľovnú Alžbetu? Riešenie krížoviek. Drobná slovná hádanka vpadla do života čitateľov v 20. rokoch 20. storočia rovnako búrlivo ako neskôr televízia. O jej autorstvo sa vedú spory, ale pri jej kolíske zaručene asistoval Američan Arthur Wynne. V nedeľu to bude presne deväťdesiat rokov, čo vyšiel v novinách jeho prvý slovný kríž.
Blížili sa Vianoce roku 1913 a redaktor zábavnej rubriky amerického denníka New York World si predsavzal vymyslieť niečo úplne nové. Rozpamätal sa na hru nazvanú magické štvorčeky, ktorú ho naučila jeho babička. Slová sa v nej čítali rovnako vodorovne aj zvislo. Načrtol si mriežku v tvare kosoštvorca, do horných troch políčok napísal meno prílohy FUN a pustil sa do vyplňovania zvyšku mriežky.
Očísloval políčka na začiatku a na konci každého slova a vymyslel definície slov. Hádanka bola vytlačená s inštrukciou: „Vyplňte malé políčka slovami, ktoré sa zhodujú s uvedenými definíciami." Jednoduchá hračka mala obrovský úspech, hneď sa stala veľmi populárna a začala sa objavovať každý týždeň.
Onedlho si začali Wynnove „duševné cvičenie" požičiavať aj iné noviny. Prvá kniha krížoviek vyšla v roku 1924. „Ľudia každého veku, oboch pohlaví, intelektuáli aj nevzdelanci, v ktorúkoľvek dennú či nočnú dobu a na akomkoľvek mieste, aj v reštauráciách a metre, všetci pozerajú do štvorčekov," písal vtedy redaktor New York Times. V dvadsiatych rokoch 20. storočia naozaj ľudí opantala krížovková horúčka: populárne štvorčeky sa objavili na všetkom: od oblečenia až po šperky. Krížovka patrila k vtedajšiemu bontónu.
Vtedy už nová móda dorazila aj do Anglicka. Britské kolegyne amerických krížoviek si však vyvinuli svoj vlastný štýl: boli omnoho ťažšie. Anglicko naostatok poznalo slovné hádanky už z 19. storočia - a to veľmi jednoduché, odvodené zo slovných štvorcov, ktoré sa tlačili v detských knihách a periodikách.
Autorstvo krížovej hádanky sa niekedy priznáva aj Angličanovi Viktorovi Orwillovi, ktorý počas svojho dočasného pobytu vo väzení písal na čierne dlaždice na stenách svojej cely jednotlivé písmená abecedy. Všetkých možných tvorcov vraj o dvetisíc rokov predišiel neznámy autor dokonalej štvorcovky, ktorá bola nájdená na rímskom pohrebisku.
Názov „krížovka" sa prvýkrát vo vtedajšom Československu objavil vo vtedajšom časopise Beseda ľudu v roku 1923. Zostavovanie týchto hádaniek sa čoskoro stalo pre mnohých ľudí doslova koníčkom, rád ich riešil aj taký skvelý spisovateľ ako Karel Čapek. Vtedy však mávali krížovky zaujímavejší vzhľad. Bývali zarámované do viac či menej podarených figurálnych celkov, ako krinolína maskovanej dámy na maškarný ples, podoba pštrosa či stredovekého hradu.
S jej riešením to však bývalo horšie. Vzhľadom na značnú autorskú anarchiu bolo dovolené takmer všetko - slová v pádoch, v najrôznejších tvaroch i patvaroch, slová obrátené, skomolené aj také, ktoré poznal len autor krížovky a jeho mŕtva babička. K lahôdkam patrili takzvané slová „bez hlavy a päty": v legende stálo končatina (bez hlavy) a mohla to byť „uka" alebo „noh." Niektoré jednotlivé políčka nemali vôbec žiadnu legendu - to keď autorovi akosi zostali navyše.
Postupne začali na všetko dohliadať rôzne zväzy hádankárov a krížovkárov. Radikálny zlom vo vývoji krížoviek prišiel až s osobnými počítačmi. V roku 1997 si spoločnosť Variety Games Inc. nechala patentovať Crossword Weaver - prvý počítačový program, ktorý umožňuje ľuďom vyrábať si svoje vlastné varianty. Po necelom storočí ich existencie je zjavné, že krížovky sú vynález ľudstvu nadmieru blahodárny. Bystria totiž „malé sivé bunky mozgové", ako pekne hovoril slávny belgický detektív Hercule Poirot. Tiež trénujú pamäť, krátia dlhú chvíľu, rozširujú obzory, pobavia a potešia. Dnes sa nachádzajú vari v každom jazyku, ktorý má abecedné radenie. A tiež sa hovorí, že kto dokáže vyriešiť krížovku v cudzom jazyku, zvládol ten jazyk dobre.
V utorok - Lavrentij Berija
Autor: JITKA BOJANOVSKÁ, čtk
