Prvé zábery kolísky vesmíru sú najväčším vedeckým objavom roku 2003. Satelitné snímky vniesli nečakane svetlo do záhadnej tmy vesmíru, napísal renomovaný americký časopis Science, ktorý na konci roka tradične prináša rebríček desiatich zlomových momentov vo svete vedy.
Týždenník Science tvorí s britským Nature a americkým Proceedings of the National Academy of Sciences USA trio najprestížnejších časopisov z oblasti prírodných vied na svete.
Redaktori Science každoročne zostavujú hitparádu vedeckých pokrokov. Najvýznamnejší označia ako Prielom roka. Pri zvyšných deviatich neurčujú poradie. Najnovší prehľad uverejnili práve v tomto čísle.
Na základe fotografií satelitu WMAP (Wilkinson Micorwave Anisotropy Probe) mohli astronómovia s odchýlkou iba štyri percentá určiť vek vesmíru. Vesmír je starý 13,7 miliardy rokov.
Vďaka kozmickému mikrovlnnému pozadiu vedia astrofyzici dnes o vzniku vesmíru viac ako kedykoľvek predtým. „Všetky otázky minulých desaťročí o jeho veku, rozpínaní, zložení a hustote boli jedným razom zodpovedané," napísal Science.
Satelit WMAP a sieť ďalekohľadov projektu SDSS (Sloan Digital Sky Survey) na povrchu Zeme potvrdili úlohu nesvietiacej - takzvanej tmavej hmoty a energie v našom vesmíre. Vesmír sa iba zo 4 percent skladá z „normálnej" hmoty. Ďalších 23 percent predstavuje tmavá hmota, neznámy typ častice. Zvyšných 73 percent pripadá na tmavú energiu, ktorá má antigravitačné účinky. Spôsobuje rozpínanie vesmíru a zrýchľuje ho.
Do hitparády sa ďalej dostala genetika. Vlani sa podarilo objaviť gény, ktoré zvyšujú riziko výskytu dedičných mentálnych chorôb ako schizofrénia a depresia. Látky, ktoré tieto gény kódujú, môžu poskytnúť kľúč k účinným liekom.
Globálne otepľovanie už v roku 2003 nie je abstraktným pojmom.
Vedci získali prevratné poznatky o vplyve malých molekúl RNA (kyselina deoxyribonukleová) na procesy v organizme.
Zachytili aktivity jednotlivých molekúl vnútri bunky.
Definitívne sa preukázala súvislosť mysterióznych kozmických zábleskov žiarenia gama s výbuchmi hviezd ako supernov.
Z tých istých myších embryonálnych kmeňových buniek sa v laboratóriu spontánne vyvinuli spermie a vajíčka.
Zistilo sa, že niektoré materiály ohýbajú svetlo a iné elektromagnetické žiarenie „nesprávnym" smerom.
Bádatelie poodhalili tajomstvá mužského chromozómu Y. Je na ňom už málo génov, zato každý vo viacerých kópiách. „Mužstvo" len tak nevyhynie.
Objavili tiež liek, ktorý potláča tvorbu nových ciev v okolí tumorov. V kombinácii s konvenčnou chemoterapiou výrazne predlžuje život chorým na rakovinu hrubého čreva.
Redakcia Science osobitne oceňuje výsledky pri zadržiavaní epidémie SARS. Po počiatočnom zaváhaní čínskych úradov sa toto vírusové ochorenie podarilo udržať pod kontrolou. Treba dúfať, že vírus nezmutuje a nestane sa infekčnejším.
Neúspech roka
Vedeckým neúspechom roka 2003 je podľa Science katastrofa raketoplánu Columbia. Zahynulo pri nej sedem astronautov. Raketoplány sú „uzemnené" a budúcnosť NASA momentálne nejasná. Zvlášť nepríjemné sú výsledky vyšetrovania, dokladajúce byrokraciu a lajdáctvo, ktoré viedli k podceneniu vopred zistenej chyby, ako pri Challengeri v roku 1987. Väčšina roka 2004 bude v znamení prehodnocovania civilného programu NASA. Prezident Bush možno oznámi nový cieľ americkej kozmonautiky (návrat na Mesiac?, let k Marsu?). (zu)
