e," odpovedal mužovi, ktorý sa ho pýtal počas včerajšej priamej televíznej besedy na účasť v prezidentských voľbách.
Po nedávnych parlamentných voľbách, v ktorých zvíťazili proprezidentské strany, sa komunisti a demokrati rozhodujú, či má vôbec zmysel sa na prezidentskom súboji zúčastniť. Komunistická strana sa definitívne rozhodne 25. decembra, ale už teraz hovorí o možnosti bojkotu volieb. „Zmysel je v tom, aby sme presvedčili 50 percent voličov. Zatiaľ sme si istí len 20 percentami," vyhlásil za komunistov Oleg Kulikov, tajomník Ústredného výboru pre informačnú politiku.
Podľa volebného zákona budú totiž voľby platné len vtedy, ak sa na nich zúčastní najmenej 50 percent voličov. „Žiadny náš kandidát nemôže zvíťaziť nad Putinom," priznal Kulikov. Povedal, že bojkot by mal zmysel len vtedy, pokiaľ by sa k nemu pridali aj demokratické strany Zväz pravých síl (SPS) a Jabloko. „Môžeme spolu s komunistami bojkotovať voľby a vyzvať svojich voličov, aby k urnám nešli," nečakane včera vyhlásila Irina Chakamada, líderka SPS. Podobnú možnosť pripúšťa aj Jabloko.
Nečakane vo štvrtok spochybnil svoju účasť vo voľbách aj šéf ultranacionálnej Liberálno-demokratickej strany Vladimir Žirinovskij. Vyhlásil, že nebude kandidovať, ak sa na súboji nezúčastní jeho dávny úhlavný nepriateľ komunista Zjuganov.
Prezident včera pokusy zmariť hlasovanie pomocou bojkotu veľmi ostro odsúdil. „Je to hlúpa a škodlivá hra," povedal a dodal, že takýto postoj je zbabelý. Odmietol možnosť, aby bol navrhnutý jednou z parlamentných strán a bol tak zbavený povinnosti zhromaždiť podpisy voličov. „Budem zbierať 2 a pol milióna podpisov," vyhlásil.
V ďalších odpovediach Putin sformuloval svoj program. Vyhlásil, že problém teritoriálnej celistvosti Ruska pokladá za vyriešený, aj keď „medzinárodný terorizmus" sa snaží stále odtrhnúť územie obývané moslimami. Za najväčšie nebezpečenstvo pre krajinu pokladá teraz ekonomické zaostávanie. Kriticky sa vyjadril k zahraničnej politike USA: „Všetko, čo sa robí bez OSN, nemožno považovať za spravodlivé a oprávnené," odpovedal na otázku týkajúcu sa vojny v Iraku. S priateľským úsmevom len upozornil Washington, na nebezpečenstvo, ktoré vždy v histórii hrozilo ‚veľkému impériu': „Pocit nezraniteľnosti, veľkosti a neomylnosti."
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
