Stíhačky Jas-39 Gripen zatiaľ okrem ich rodného Švédska používa iba Juhoafrická republika. FOTO - ČTK
Česká vláda v stredu v noci rozhodla, že predsa len bude mať moderné nadzvukové bojové lietadlá. Na základe odporučenia expertnej komisie poverila ministra obrany Miroslava Kostelku, aby začal rokovania so švédskou vládou o prenájme 14 viacúčelových lietadiel Jas-39 Gripen.
Česká republika chce na desať rokov 12 jednomiestnych a dva cvičné dvojmiestne Gripeny, ktoré vyrábajú Švédi v spolupráci s Britmi. Po uplynutí prenájmu môže česká strana požiadať o predĺženie prenájmu alebo o odkúpenie strojov.
Prvých šesť Gripenov má dôjsť v apríli, ostatné v septembri roku 2005. Práve v tom čase definitívne skončí životnosť posledných stíhačiek MiG-21, ktoré dnes bránia český vzdušný priestor.
Prenajaté lietadlá majú byť schopné spolupráce v rámci NATO.
Švédska ponuka vyhrala pred modernizovanými americkými stíhačkami F-16, ktoré ponúkalo Belgicko, Holandsko a Spojené štáty a lietadlami F/A-18 z Kanady.
Najvážnejším konkurentom boli Belgičania. Praha by za ich F-16 zaplatila menej, prevádzkové náklady strojov by však boli podľa českej expertnej komisie vyššie.
Česko by malo za prenájom Gripenov zaplatiť 17 miliárd českých korún. Švédsko by za to do českej ekonomiky spätne investovalo 27 miliárd korún.
Švédska ponuka vyhrala napriek intenzívnemu lobovaniu Spojených štátov na podporu lietadiel F-16. Americký veľvyslanec Craig Stapleton dokonca pred niekoľkými dňami povedal, že ak sa Praha rozhodne pre švédske lietadlá, sťaží si tak integráciu do štruktúr NATO a bude to mať vplyv na česko-americké vojenské i politické vzťahy.
Americký nátlak bol podľa českých odborníkov skôr kontraproduktívny. „Vláda čelila silnému tlaku, ktorý jej s ohľadom na verejnú mienku ani neumožňoval rozhodnúť sa inak," povedala pre agentúru ČTK politologička Vladimíra Dvořáková.
Najväčšia zbrojná zákazka v histórii českej armády sa ťahá už roky. V apríli 2002 rozhodla vtedajšia česká vláda o kúpe 24 stíhačiek Gripen, čo vtedy pre nepriehľadný tender vyvolalo medzinárodný škandál. Po povodniach vlani v lete však vláda dohodu zrušila a zdalo sa, že sa plánov na nákup lietadiel vzdá úplne.
Tento rok sa k nim napriek pochybnostiam mnohých odborníkov a väčšiny českých médií vrátila. Vláde vyčítajú, že na politickej a armádnej úrovni nikdy neprebehla vážnejšia debata, či je možné ochranu vzdušného priestoru zaistiť aj iným, do budúcna perspektívnejším a lacnejším spôsobom.
„Zvíťazili lobisti a ľudia, ktorí sa zlobovať nechali," tvrdí o rozhodnutí vlády redakčný komentár českého denníka Lidové noviny.
Konkrétny výber Gripenov navyše svedčí o chýbajúcej dlhodobej koncepcii vývoja českého letectva. Švédske lietadlá sú možno krátkodobo lacnejšie, väčšina NATO sa však pravdepodobne časom vyzbrojí novými americkými strojmi JSF a prechod na ne s Gripenov bude stáť Česko oveľa viac, ako keby teraz vybrali lietadlá F-16.
PETER MORVAY
Slovensko: modernejšie lietadlá až neskôr
Podľa koncepcie ďalšieho smerovania vzdušných síl, ktorú parlamentu minulý týždeň predložil minister obrany Juraj Liška, by si mala slovenská armáda zachovať nadzvukové stíhacie letectvo. Dnes používané a zastaralé ruské stíhačky MiG-29 by sa mali modernizovať a vďaka tomu by mohli byť používané ešte ďalších maximálne desať rokov.
V súčasnosti Slovensko vlastní 21 lietadiel MIG-29, funkčný je však iba zlomok z nich. V dohľadnej budúcnosti by ich každopádne mali nahradiť modernejšie lietadlá.
Vzhľadom na finančné možnosti štátu ministerstvo obrany nepredpokladá, že by si mohlo Slovensko moderné vojenské lietadlá kúpiť. Uvažuje preto o rôznych formách ich nadobudnutia - od lízingu až po dočasný prenájom nadpočetných lietadiel od niektorej z partnerských krajín z NATO.
Koncepcia počíta s tým, že slovenská armáda bude mať v roku 2010 osemnásť nadzvukových viacúčelových bojových lietadiel a 10 cvičných prúdových lietadiel. Tie by dopĺňali dopravné lietadlá rôznej veľkosti.
Podľa bývalého ministra obrany Ivana Šimka by však Slovensko malo svoje obmedzené prostriedky investovať skôr do modernizácie dopravných lietadiel a vrtuľníkov. To vraj viac zodpovedá úlohe, ktorú môže slovenská armáda v dohľadnej budúcnosti v NATO zohrať. (pm)
V Poľsku čakajú na prvé F-16 a offsety
Poľsko sa v decembri 2002 rozhodlo pre nákup 48 amerických stíhačiek F-16. Varšavu to bude stáť 3,5 miliardy dolárov. Stíhačky F-16 vyhrali nad francúzskymi strojmi Mirage a švédskymi Gripenmi.
V Európe konečnú voľbu Poliakov komentovali ako prejav užšej spolupráce a „strategického spojenectva" medzi Varšavou a Washingtonom. Môžu to potvrdzovať slová amerického ministra obchodu Donalda Evansa, ktorý tento týždeň v Poľsku povedal: „Musím povedať, že v tejto časti Európy nemáme lepšieho priateľa."
Premiér Leszek Miller od začiatku tvrdí, že najdôležitejšia bola americká ponuka investícií do Poľska a objednávky pre poľský priemysel v hodnote viac ako 6 miliárd dolárov v priebehu 10 rokov. Zahŕňali by napríklad poľsko-americkú vedeckú spoluprácu a výrobu súčiastiek pre americké lietadlá v poľských fabrikách.
Program však nebude obmedzený iba pre vojenské potreby. Jeho súčasťou má byť napríklad aj výstavba celoštátneho komunikačného systému pre záchranné služby a políciu alebo celoštátneho registra zdravotníckych služieb.
Lockheed Martin, výrobca F-16, sa okrem toho zaviazal nakupovať lode v živoriacich štetínskych lodeniciach. Americká administratíva má zároveň podporovať poľský vývoz do Spojených štátov.
TOMASZ GRABINSKI, Vroclav
Maďarsko má s offsetmi prvé skúsenosti
Maďarsko si v decembri 2001 od Švédska prenajalo 14 Gripenov prvej generácie. Prenajalo ich na 12 rokov za 108 miliárd forintov (asi 16 miliárd korún). Cena zahŕňala výcvik pilotov a pozemného personálu a servis strojov. Cena výzbroje v nej nebola.
Podľa novej vlády, ktorá nastúpila v lete minulého roku, tieto stroje nezodpovedali požiadavkám NATO. Neboli napríklad vybavené na tankovanie vo vzduchu.
Nová vláda sa preto snažila dohodu o prenájme lietadiel zrušiť. Keď zistila, že to nie je možné, podpísala so Švédmi novú dohodu o dodávke modernejších strojov za 174 miliárd forintov.
Švédske kompenzácie do maďarskej ekonomiky dosiahnu 191 miliárd forintov, 110 percent ceny prenájmu. Len 32 percent tejto sumy však tvoria priame investície, zvyšok padne na odber maďarského tovaru a dodávateľských prác. Offsety sú rozložené na 14 rokov a za dva roky od podpísania prvej zmluvy splnili 20 percent.
Maďarské ministerstvo hospodárstva po podpise zmluvy tvrdilo, že švédske investície môžu Maďarsku priniesť 13- až 15-tisíc nových pracovných miest. Ekonómovia sú skeptickejší. Na budúci mesiac majú podpísať prvú konkrétnu zmluvu, ktorá zabezpečí naozaj novú investíciu na zelenej lúke v hodnote 5 až 10 miliónov eur. Všetky doterajšie investície išli do už existujúcich tovární švédskych firiem v Maďarsku. (pm)
