| Treba študovať hocičo? V jednej z odborných prác robili maďarskí žiaci anketu, ktorá sa týkala plánov mladých na ďalšie vzdelávanie. Deti sa opýtali svojich spolužiakov, ako by sa chceli ďalej uplatniť, alebo čo by chceli študovať. Z porovnania detského výskumu s podobne zameranou štúdiou firmy Shell v Nemecku vyplynulo, že v Nemecku sa väčšinou úroveň vzdelania "dedí" – deti väčšinou pokračujú v povolaniach svojich rodičov. Rodičia detí z maďarských škôl si naopak väčšinou želajú, aby ich deti dosiahli vysokoškolské vzdelanie, aj keď oni sami majú ukončené iba stredné vzdelanie. Nemecké deti okrem toho považujú svoje školské výsledky za dôležitejšie pre svoje ďalšie povolanie ako maďarské. Možno aj preto sa potom stáva, že mladí ľudia v Maďarsku majú často veľmi nejasnú predstavu o svojich profesionálnych cieľoch. Z výskumu vyplynula otázka: oplatí sa študovať na vysokej škole alebo univerzite, ak človek nemá jasnú predstavu o svojej profesionálnej budúcnosti? |
Aj trh práce je k tým, ktorí majú iba akademické vedomosti z učebníc, stále nemilosrdnejší. Dobrým nápadom je skĺbiť rozvoj znalostí cudzích jazykov s problémami praktického života napríklad s ekonomikou, pretože dopady ekonomickej situácie v krajine sa veľmi rýchlo premietajú aj do života škôl a rodín ich žiakov.
Jedným z takýchto projektov je aj medzinárodná súťaž Jugend-Schule-Wirtschaft (Mládež-škola-ekonomika), ktorej šieste kolo odštartovalo 1. októbra tohto roku. Na projekte sa podieľa Nadácia Alfreda Herrhausena a Aachenský IZOP Inštitút. V školskom roku 2003/ 2004 na súťaži participuje 16 nemeckých a 6 stredoeurópskych denníkov a zúčastňuje sa jej 133 škôl, 185 učiteľov a 2 609 žiakov z Nemecka, Poľskom, Slovenska, Slovinska, Česka a Maďarska.
Úlohou učiteľov a ich zverencov je vypracovať odbornú prácu v nemčine na zvolenú tému. Nasledujúcich desať mesiacov budú školy v rámci projektu spolupracovať aj so svojimi partnerskými novinami. Okrem vypracovania odbornej práce, majú totiž žiaci pôsobiť vo svojom regióne ako „reportérsky dorast“, aby sa naučili zrozumiteľne a pútavo formulovať svoje myšlienky, ale aj znalosti, ktoré v priebehu odbornej práce nadobudnú. Zdôrazňuje sa pritom aj spolupráca medzi školami z rôznych štátov – počas trvania súťaže už vznikli medzi školami mnohé partnerstvá, našli sa mnohé dvojice, ktoré sa chcú spoločne zamerať na problémy ekonomiky vo svojom regióne.
Projekt Jugend-Schule-Wirtschaft povzbudzuje žiakov aby sa zaoberali ekonomickými témami a učí ich spolupracovať s médiami. Aj keď si každá práca mimo vyučovania vyžaduje od učiteľov aj žiakov veľkú zaangažovanosť, výsledky z minulých rokov ukázali, že práca na odborné témy je prínosom pre deti aj ich učiteľov. A mohla by byť prínosom aj pre regióny, kde takéto školy sídlia.
Mnohé školy si totiž vybrali témy, ktoré sa úzko dotýkajú prosperity regiónu. Zaoberajú sa napríklad vývojom nezamestnanosti, stavom turistického ruchu aj podnikania v oblasti, príčinami rozdielneho ekonomického vývoja v regiónoch s podobnou štruktúrou obyvateľstva a rovnakými prírodnými podmienkami a podobne.
| Časový harmonogram súťaže * november a december 2003 – pripravuje sa téma a podklady pre odbornú prácu, prebiehajú miestne koordinačné konferencie pri vydavateľstvách, tvorí sa základ pre ďalší postup v projektovom roku * koniec decembra 2003 - do 31. decembra 2003 je nutné poslať témy odborných prác do IZOP Inštitútu * marec 2004 – polčas: v regiónoch prebiehajú podujatia, ktoré bilancujú výsledky, ku ktorým sa do tohto okamihu žiaci dopracovali a všetci môžu dôkladne vybavení vyštartovať do konečnej fázy * 15. jún 2004 – termín pre odovzdanie odborných prác do IZOP Inštitútu * júl a august 2004 – v IZOP Inštitúte sa vyberie najlepšia práca z každého vydavateľského regiónu, a tak sa určia regionálni víťazi * október 2004 – vo Frankfurte nad Mohanom zasadne porota, ktorá vyberie spomedzi regionálnych víťazov tri najlepšie práce * november 2004 - slávnostné odovzdávanie cien trom najlepším kolektívom, prezentácia prác regionálnych víťazov |
Autor: gal
