Traja králi navštevovali naše príbytky už v predvečer sviatku Zjavenia Pána - 5. januára.

Dnes sa Vianoce chápu ako sviatok na počesť narodenia Krista. Sú však oveľa staršieho dáta. Viažu sa ku dňu zimného slnovratu, ktorý sa v staroveku považoval za deň narodenia Slnka. Splynutie pohanských Vianoc so sviatkom Ježišovho narodenia sa odráža v ľudových zvykoch a magických praktikách.

Magický počiatok

Všetko, čo sa odohrávalo počas vianočných dní - prvých dní slnečného roka - malo symbolický význam do budúcnosti. Všetko prvé bolo dôležité: prvé stretnutie, prvý predmet, ktorý človek uchopil, prvá činnosť, ktorú vykonal. Všímalo sa tiež, čo a ako človek robí, akú má náladu, čo je a drobné príhody, ktoré ho postretli - kýchnutie, potknutie sa či rozbitie pohára. Všetko mohlo byť predzvesťou nastávajúcich udalostí.

Predpovede, veštby a pranostiky sú charakteristické pre celé vianočné obdobie. Cez štedrú večeru sa veštilo z jedla - hrachu, jabĺk, orechov.

Plameň sviečky alebo iskry uhlíkov mali predpovedať, kto prvý v rodine zomrie. Vydaj si dievčatá veštili trasením striech alebo pálením zápaliek s menami predpokladaných ženíchov.

Zimné sviatky sprevádzali aj magické úkony, najmä mágia slova. Šťastný priebeh roka, zdravie, hojnosť a rodinnú pohodu mali zabezpečiť obradné piesne a vinše. Ritualizované dialógy a koledy (často v nezmenenej podobe) pretrvali celé storočia.

Štedrý deň

Na Štedrý deň, ešte pred východom slnka, museli muži pripraviť nové náradie na pečenie a obriadiť dobytok. Ženy piekli koláče a varili vianočné jedlá. Od vydarenej prípravy závisela nielen štedrovečerná slávnosť, ale aj blahobyt v budúcom roku. Cirkev nariaďovala dodržiavanie pôstu, niekde však podľa starých zvykov patrilo k sviatku bohaté hodovanie.

Štedrý večer sa začínal východom prvej hviezdy. Jej zjavenie sa zväčša oznamovalo streľbou alebo zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapálila sviečka. Večera sa začínala modlitbou. Jedlá mali symbolický význam: strukoviny a mak znamenali bohatstvo a plodnosť, cesnak mal ochrannú funkciu, med zabezpečoval sladký a čistý život. Na viacerých miestach Slovenska bolo zvykom, že sa gazda postavil za prestretý stôl a pýtal sa detí, či ho za tou horou chleba a koláčov vidia. Po zápornej odpovedi bolo si treba zaželať, aby ho ani o rok nevideli.

Vianočné darčeky, aké poznáme dnes, sú zvykom z neskoršieho obdobia. Tradíciou bývali koledy a vinše. Koledník dostal za odmenu ovocie a koláče, pastier obilie, strukoviny a peniaze. Obdarovaný bol aj dobytok, hydina, pes, mačka, voda a oheň - dostali niečo z vianočného jedla. Vianočná noc spájala celý svet.

Vianočné sviatky

Po Štedrom dni sa ovocné stromy obkrúcali povrieslami zo slamy. Vynášali sa pod ne smeti alebo odrobinky zo Štedrej večere, aby v budúcom roku dobre rodili. Dôležitejšou však bola spoločenská aktivita - návštevy príbuzných, susedov a veselie.

Za dobrý znak sa pritom považovali najmä vinše od mladých chlapcov. Mládenci chodili šibať dievčatá brezovými prútmi, niekde ich aj polievali (tak ako na Veľkú noc), aby boli zdravé a pekné. Spievalo sa pod oblokmi. Dospelí, mládež, deti - všetci chodili osve.

Na Štefana (26. decembra) začínali obchôdzky s vianočnými hrami. Chodenie s hadom, s hviezdou a s betlehemom zvyklo pokračovať až do Troch kráľov. Motívy hier vychádzali z biblických príbehov. Tie sa v stredoveku hrali vo väčších mestách ako vianočné mystériá. Neskôr zľudoveli a splynuli s obradmi zimného slnovratu, založenými na koledovaní, vinšovaní a obdarúvaní. So Štefanom je spojené aj obsypávanie ovsom - pozostatok jedného z najstarších agrárnych rituálov. Cirkev ho prijala a vysvetľovala ako symbolickú pamiatku na ukameňovanie sv. Štefana.

Mláďatká a Nový rok

V kresťanskej tradícii boli Mláďatká (28. decembra) dňom spomienok na betlehemské deti, ktoré dal Herodes usmrtiť dúfajúc, že je medzi nimi aj Ježiš. Na Slovensku bolo vtedy zvykom šibať malých chlapcov. Tento magický úkon cirkev prijala, a prúty aj posväcovala. Niekde bola rozšírená vianočná šibačka dievčat - mladenkovanie, a chodenie s chrieňom - brezovým prútom, na ktorého konci bol pripevnený chren. Za odmenu dostávali dievčatá jedlo, neskôr peniaze.

Silvester

V ľudovej kultúre sa Silvestru - poslednému dňu v roku (nazývanému aj starý rok či babí deň) zvláštny význam nepripisoval. Súviselo to s presunmi Nového roku v kalendári, ale aj s celkovým charakterom vianočno-novoročných obyčajov. Väčšina novoročných zvykov bola obmenou štedrovečerných. Aj na Silvestra platili pre správanie ľudí presné pravidlá. Malo sa vstávať zavčasu, byť v dobrej nálade, svieži a mierumilovný. Budúcnosť mohol ovplyvniť aj prvý návštevník, preto ním nesmela byť žena, chorý alebo starý človek.

Zvláštnosťou silvestrovského dňa bolo robenie hluku - streľba, praskanie bičmi, zvonenie a spev. Mládež sa zabávala na priadkach, dospelí v krčme. Ľudia sa navzájom navštevovali a vinšovali si šťastný Nový rok.

Traja králi

Obdobie zimných sviatkov sa končilo dňom Troch kráľov (6. januára). Tento cirkevný sviatok vznikol na počesť biblických mudrcov z Východu, ktorí sa do Betlehema prišli pokloniť novonarodenému Ježišovi a obetovať mu dary. Niekedy bol pravdepodobne začiatkom roka.

Na Slovensku sa sviatok Troch kráľov slávil aj liturgiou. Patrilo k nej svätenie vody, kriedy, sviečok a cesnaku. Tieto predmety mali zabezpečiť ochranu pred démonmi. U gréckokatolíkov a pravoslávnych na východnom Slovensku svätil kňaz vodu priamo v potokoch a riekach.

K Trom kráľom sa viazala (a niekde ešte stále viaže) kňazská koleda. Kňazi obchádzali všetky domy a prežehnávali príbytky. Vykropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom, dvere označili iniciálami mudrcov G+M+B a príslušným letopočtom. S kňazmi chodili rechtor, kostolník, speváci, miništranti i nosiči vyzbieraných jedál.

Trojkráľové hry sú známe aj ako chodenie s hviezdou. Mladí muži v skupinkách obchádzali dediny na celom Slovensku.

TATIANA BŮŽEKOVÁ

foto - tasr, TASR/EPA, TASRS/AP