sa, kto všetko sa už podujal na túto bohumilú činnosť.
Ruským deťom nosil nádielku boh úrody a dostatku Nikola , takisto ako v iných častiach Mrázik . Počas budovania Sovietskeho zväzu sa svojej úlohy zhostil revolučný Dedo Mráz , ktorý z Kamčatky neraz zavítal aj na vianočné besiedky detí z ostatných socialistických krajín.
Starí Kelti uctievali poloboha Gargana , obra s majestátnym bruchom, ktorý sa, mimochodom, pre francúzskeho spisovateľa Rabelaisa stal predobrazom pôžitkárskeho obra Gargantua. Počas zimného slnovratu to bol vraj práve Gargan, kto rozdával deťom dary.
Severský boh Ódin , známy aj ako Wótan, bol pre Škandinávcov a Germánov vládcom vesmíru. Tradovalo sa, že v čase zimného slnovratu pomáha Ódin bojovať ľuďom s obrami zimy a temnými silami noci. V tomto období ponúkali ľudia Ódinovi rôzne obete a on zasa posielal do domácností svojich havranov, aby vyzistili, či sa deti správajú dobre. Keď potom míňal ich dom na svojom osemnohom koňovi, hodil im darček.
Talianska čarodejnica Befana alebo aj Epifánia lieta od komína ku komínu až 6. januára a dobrým deťom rozdáva do pančúch sladké koláče, cukríky a hračky. Legenda hovorí, že Besana bola istá pani, ktorá pre zaujatosť domácimi prácami prehliadla aj troch kráľov, ktorí práve okolo jej domu putovali za malým Ježiškom. Povedala si, že ich pozve a pohostí, keď sa budú vracať, oni však cestou späť volili inú cestu. Odvtedy Besana 6. januára vyhliada troch kráľov, ale márne.
Vo Švédsku roznáša darčeky aj svätá Lucia . Keď sa 13. decembra v oblokoch mihocú svetielka, ľudia si pripomínajú sväticu, ktorá priniesla prenasledovaným skrývajúcim sa kresťanom jedlo do katakomb. Pretože potrebovala mať obe ruky voľné, na hlavu si nasadila veniec z vetvičiek a naň umiestnila horiace sviece, ktoré jej mali svietiť na tmavej ceste. Korunkou zo zelených vetvičiek so sviečkami sa zdobia aj dnešné Lucie, pričom rozdávajú malé darčeky alebo tradičný švédsky korenený bochník.
V niektorých kantónoch Švajčiarska chodila podľa povier rozdávať darčeky ohavná Teta Arie , strašidelná čarodejnica so železnými zubami a vtáčími nohami.
Vo Francúzsku sa deti tešia z darčekov až ráno 25. decembra. V noci im ich cez komín prinesie Le P`ere No¨el , teda Otec Vianoc.
V Dánsku a Nemecku nazývali biskupa Sinterklass, neskôr Sint Nicoloses, z čoho vznikol Santa Claus . Holandskí osadníci si do Nového Amsterdamu, dnešného New Yorku, priniesli príbeh o svätom Mikulášovi, akurát jeho podoba sa akosi prispôsobila fúzatému holandskému osadníkovi. V roku 1822 napísal dr. Clement C. Moore nenápadnú básničku o tom, ako Santa Claus prilieta na strechy, spúšťa sa cez komíny a rozdáva darčeky. Prešlo však ešte viac než štyridsať rokov, kým dal Santa Clausovi dnešnú charakteristickú podobu výtvarník. No a v roku 1931 angažoval túto postavu istý Haddon Sundblom do reklamnej kampane Coca-Coly. Modelom mu stál dôchodca Lou Prentice a neskôr pán Sundblom maľoval deduška s bielou bradou podľa seba. Sundblom zomrel v roku 1976, ale jeho kokakolový Santa žije ďalej.
Svätý Mikuláš sa narodil na území dnešného Turecka niekedy pred rokom 300 n. l. Neskôr sa stal biskupom v meste Myra v Malej Ázii a stal sa známy nielen zázračnými skutkami, ale aj svojím dobrým srdcom. Traduje sa, že obdaril zlatom chudobné dievčatá, ktoré by sa bez jeho pomoci nikdy nevydali. Mikuláš zomrel 6. decembra 342 a niekoľko rokov po jeho smrti ho vyhlásili za svätého. Je patrónom slobodných žien, detí, voňavkárov, námorníkov a iných. (df)
