Na piešťanskom turnaji Loto Cup nebude v týchto dňoch chýbať známa tvár PETRA ŠŤASTNÉHO (47 r). Člen všetkých renomovaných siení slávy, generálny manažér slovenskej hokejovej reprezentácie pracuje s výhľadom nielen na budúcoročné majstrovstvá sveta v Česku, ale aj na atraktívny Svetový pohár.

V NHL je čoraz častejšou témou, že sezóna 2004/2005 sa nezačne. Miešajú sa pojmy hráčsky štrajk s „lock outom" zamestnávateľov. Vy sám ste vo svojej poslednej sezóne 1994/95 zažili prerušenie NHL ako hráč na vlastnej koži. Ako to vidíte?

„Situácia sa javí absolútne podobne ako v sezóne 1994/95, keď NHL odštartovala až v januári 1995. Aj vtedy to mnohí ľudia nazývali štrajkom, bol to však lock out - vymknutie hráčov z kabín hokejovej fabriky jej majiteľmi. Príčinou je, že neexistuje platná kolektívna dohoda - CBA (Collective Bargaining Agreement) - medzi hráčmi a majiteľmi. Keď vyprší stará, má právo každá z oboch strán nesúhlasiť. Keby boli proti hráči, išlo by o ich štrajk."

Hráči teda chcú hrať, prečo nechcú majitelia?

„Tvrdia, že za súčasných podmienok strácajú veľké peniaze, prerábajú a v konečnom dôsledku by na to mohla doplatiť celá súťaž. Niektoré tímy by mohli zbankrotovať, čo by poškodilo imidž NHL a narušiť jej regulárnosť."

Je to pravda, že vlastníci klubov naozaj prerábajú? Hráči zvyknú tvrdiť opak?

„Nepochybujem, že vo väčšine prípadov je to pravda, i keď v takom zložitom mechanizme, keď kluby žijú z desiatok spôsobov príjmov, je ťažko konkrétne dokázať kto koľko. Vec komplikuje i to, že príjmy idú cez rôzne medzičlánky a do klubov sa nedostávajú v optimálnej miere."

Štrajk, lock out či teoretický zánik NHL by však nemal ohroziť vyplácanie dôchodkov bývalým hráčom. Ako je to s dôchodkami v NHL?

„Dôchodky, prirodzene, ďalej ľudia dostanú. To je spoľahlivo chránené cez príslušné fondy rovnako ako v iných odvetviach ekonomiky. Podľa aktuálnej zmluvy stačí odohrať hokejistovi pomerne nízky počet zápasov, aspoň dve sezóny. Vtedy sa stáva členom dôchodkového zabezpečenia, automaticky nabieha na dôchodkový program."

Všeobecne je známa cifra, že nárok na dôchodok získava hokejista až po odohratí štyristo zápasov.

„To je niečo ako extra výhoda. Schválilo sa to v období 1989 - 91, keď tiež končila stará zmluva CBA. Vtedy sa takto eliminoval prípadný štrajk starších mienkotvorných hráčov a súťaž plynule pokračovala. V praxi to znamená, že vo veku 55 rokov dostanú 250 000 kanadských dolárov jednorazovo. To je suma mimo normálneho dôchodkového plánu."

Odkedy môže hráč poberať dôchodok?

„Celý systém je dosť zložitý, podlieha vývoju. Ja som prežil tri zmeny. Staršia generácia, ktorá išla na tzv. definovaný systém, získala nárok na vyplácanie dôchodku od 45. roku. Za každú odohratú sezónu tisíc dolárov. Ak ich odohral desať, tak desaťtisíc ročne. To boli slabučké programy. Taký by som si mohol uplatniť aj ja. Stihol som však aj výhodnejší systém pre modernú generáciu hráčov za posledných pätnásť rokov so spomínanou prémiou, i keď nárok na dôchodok je o desať rokov neskorší. Forma čerpania dôchodku je flexibilná. Na ilustráciu, súčasný program zabezpečuje v prípade postupného čerpania okolo štyri- až sedemtisíc dolárov mesačne. Keby som sa ponáhľal a čerpal by som podľa starého programu, vychádzalo by mi to okolo 6-tisíc ročne."

Dá sa čerpať príslušná časť dôchodku pred dosiahnutím hranice 55 rokov?

„V núdzi existuje možnosť výnimiek, no je to prudko nevýhodné. Treba platiť vysokú daň i pokutu za nedodržanie programu."

Závisí výška dôchodku od výšky zárobkov počas aktívnej kariéry?

„Absolútne nie. Dôchodok dostáva každý rovnaký na základe počtu odpracovaných rokov."

Zaregistrovali ste informáciu, že sa pripravuje konkurenčná súťaž pre NHL - WHA (World Hockey Association)?

„Čítal som o tom už v lete. Cítim to tak, že niekto chce vyťažiť z mena bývalej WHA. Viem, že tam zatiahli aj Bobyho Hulla, ale nemyslím si, že z toho vznikne reálna konkurencia pre NHL. Skôr z toho bude súťaž tretej či štvrtej úrovne, akých je v zámorí už teraz dosť. Za plat päťsto dolárov týždenne ťažko zoženú hráčov, čo by pritiahli väčšiu pozornosť."

Ako vnímate aktuálnu ekonomickú situáciu v NHL?

„Nie je ideálna preto, že tri roky bola dosť ťažká ekonomická kríza v Amerike i vo svete, čo zákonite ovplyvňuje aj šport. Keď ľudia cítia finančnú neistotu či stratia zamestnanie, medzi prvými obetujú pomerne drahú zábavu, akou je NHL."

Nedoplatili na ekonomický útlm aj slovenskí hráči, ktorí podpisovali v tomto lete nové kontrakty? Napríklad Pavol Demitra, ktorého trhová cena by mala byť vyššia ako 6,5 milióna dolárov ročne. Existujú limity o nárastoch zmluvy, ako sa hovorilo v prípade Gáboríka?

„Nie, aj v NHL je absolútna slobodná spoločnosť, finančné limity neexistujú. Všetko závisí od majiteľa. Spomínam si, keď vtedy mladého Sakica chcel z Colorada - ešte za predchádzajúceho majiteľa, keď klub nebol bohatý - kúpiť silný New York Rangers. Ponúkli mu neuveriteľných osemnásť miliónov dolárov na dva roky. Colorado sa zmobilizovalo a uplatnilo nepísané pravidlo o vyrovnaní ponuky. Sakic nakoniec podpísal s Coloradom nový dvojročný kontrakt na devätnásť miliónov. V prvej sezóne zinkasoval pätnásťmiliónový bonus za podpis plus dvojmiliónový ročný plat, v ďalšej plat dva milióny. Všetko závisí od momentálnych finančných možností, potreby istého typu i veku hráča."

Ovplyvňujú ekonomické trendy v NHL aj úspechy tímov s nižšími rozpočtami, napríklad nečakane úspešné ťaženie Minnesoty a Ottawy v play off?

„Určite. Každý majiteľ si predsa povie, počkaj, keď sa tí dostali tak ďaleko s niekoľkonásobne nižším rozpočtom, prečo by som ja platil drahé hviezdy bez patričného výsledku? Anaheim Angels vyhrali Svetovú sériu v bejzbale a mali možno najnižší rozpočet v celej súťaži. Na to okamžite reagujú súperi, podobne ako sa zvykne kopírovať štýl hry víťaza Stanley Cupu."

Neublížili nášmu Gáboríkovi ťahanice okolo nového kontraktu, sprevádzané navyše výmenou agenta?

„Istý výkonnostný pokles je uňho určite krátkodobá záležitosť. Nevidím v tom problém, i keď zmeškal začiatok sezóny. Čas všetko urovná. Podobných skúseností má za i pred sebou ešte mnoho hokejistov. Podstatné je, že Gáborík má potenciál na to, aby zopakoval a ešte zlepšil to, čo v minulosti dokázal. To, čo predviedol v play off, mu nik nezoberie."

Poklesy formy Šatana, Bondru?

„Zhoda okolností. Obaja sú svojím spôsobom šnúrovými hráčmi. Obaja mávajú pomalší rozbeh do sezóny, no keď im to začne sypať, tak to stojí za to. Dôležité je, aby ich správne používali v systéme hry. Washington som videl hrať trikrát a hneď bolo jasné, že majú úžasné problémy v obrane, kde hrajú ako školáci. To je však problém vedenia, ktoré stavia na oslabenia neskúsených hráčov."

Tešíte sa na budúcoročný Svetový pohár, ktorý je potomkom bývalého Kanadského pohára? V roku 1976 ste na historickom 1. ročníku hrali v československom drese, v roku 1984 ste korčuľovali vo víťaznom tíme Kanady. Teraz povediete Slovensko v role generálneho manažéra.

„Každý odborník vie, že tento turnaj má absolútne najvyššiu úroveň, je hokejovo kvalitnejší ako olympiáda. Všetci nastupujú po letnej príprave za rovnakých podmienok, každý si môže vybrať najlepších hráčov bez obmedzenia."

Slovensko by malo byť silné ako nikdy. Súhlasíte?

„Rád, ale rovnako budú na tom zvyšní súperi. Som šťastný, že všetko speje k tomu, že okrem dvoch prípravných zápasov v zámorí uvidí pred Svetovým pohárom tretie aj náš divák v Bratislave. Kým to nie je defnitívne potvrdené, nepoviem meno zvučného súpera. Isté je, že v Bratislave bude hokej ako nikdy predtým. Naši ľudia si zaslúžia vidieť slovenský tím snov aj doma."

Spolu s bratom Antonom ste si pred pár týždňami zahrali v Rusku v tíme Kanady sériu veteránskych zápasov. Zážitky?

„Žasol som, ako hrá Jakušev a dokonca Kuzkin, ktorý išiel na hokejový dôchodok, keď som som ja iba začínal. Ragulin s Vasilievom to koučovali, bol tam aj Krutov s Makarovom. Všetko skromní chlapci, akcia bola zorganizovaná perfektne."

Hrali ste aj proti vášmu dlhoročnému súperovi zo zbornej ZSSR a neskôr spoluhráčovi a susedovi v New Jersey Viačeslavovi Fetisovovi. Je pravda, že hodlá skončiť vo funkcii šéfa štátneho výboru pre šport a chce sa vrátiť k trénerstvu v NHL?

„To bola moja prvá otázka. Odpovedal: Nonsens. Slavo ostáva v Moskve."

Určite ste sa stretli s problémom devätnásťročného krídelníka Nikolaja Žerdeva, ktorý bez súhlasu opustil CSKA Moskva a hrá v tíme NHL Columbus.

„Tento prípad sa stal hlavným sporným bodom, ktorý spomaľuje definitívne ukončenie prípravy Svetového pohára. Ruská federácia s tým prišla ako s tromfom. Pikantné na tom, je že ruský tím by mal hrať nejaké zápasy práve v Columbuse."

Najbližší rok vás naplní práca pri slovenskej reprezentácii okolo Svetového pohára. Čo bude s vami ďalej, aké máte ponuky?

„Dosť rôznych. Okrem oblasti športu aj z biznisu, politiky. Jedna z nich čochvíľa dozrie."

Popri hráčskej a skautskej práci v minulosti ste agilný aj v podnikaní. S čím obchodujete?

„S nehnuteľnosťami i hnuteľnosťami, baví ma to. V Kanade mi stále funguje korporácia, ktorú sme založili ešte v roku 1981. Volá sa Slovbec Hockey Promotion."

Slovbec je skratka čoho?

„Slovensko a Quebec, kde som začínal kariéru v NHL."

V dome v St. Louis ste s manželkou Darinkou sami. Vaše štyri deti sú v rôznych kútoch sveta. Museli ste teda oželieť rituál celorodinného výberu stromčeka. Aké budú vaše Vianoce?

„Pochválim sa, že stromček je už doma, presnejšie pred domom. Vybrali sme s manželkou krásnu velikánsku borovicu. Desaťmetrovú. Na druhý deň nám ju priviezli a hneď som sa pustil do vyzdobovania. Radi si takto predlžujeme atmosféru Vianoc. Rezidenčné oblasti v Amerike sú vždy vysvietené vianočnými motívmi. Na Vianoce sa zídeme doma všetci okrem Janka, ktorý hrá hokej v nemeckom Norimbergu a hustý program mu neumožní cestu do USA. Na Štedrý večer bude s nami aj syn brata Antona Matej, ktorý hrá zasa v Amerike. V najvyššej juniorskej súťaži na východnom pobreží."

Čo robia vaše ostatné tri deti okrem Janka?

„Kristína študuje a hrá tenis v College Notre Dame, najstaršia Katka brádzi celý svet ako cestovná riaditeľka. Hovorí, že miluje svoj džob. Práve sa vrátila z Kostariky. Paľko bude maturovať a vyberá si smer na univerzite."

Na Slovensku sa nezaujímate iba o hokej. Ako vnímate súčasnú situáciu?

„Trochu ma zaskočila pochmúrna atmosféra. Slovensko urobilo obrovský kus práce, posun dopredu. Na každom kroku vidno spriezračňovanie demokracie. Len ma mrzí, že mnohí ľudia viac vidia negatíva. Súčasné Slovensko predsa ostro kontrastuje s minulosťou, keď spoločnosť padala do priepasti. Našťastie sa zachránila a vyškriabala z nej pod vedením súčasného premiéra. Mrzí ma a neviem, prečo sa stal terčom niektorých ľudí. Škoda, že sa politická scéna triešti. Rozhodujúce je, že ideme do európskej únie, čo je silná garancia progresu."

Kde vás zastihla správa o dolapení Saddáma Husajna?

„Na letisku. Zatelefonovala mi ju manželka. Pozrel som sa na najbližšiu televíznu obrazovku a nechcel som veriť, že je na nej tvár Saddáma. Myslel som si, že je to nejaký houmlesák z New Yorku. Potom mi od šťastia prešli zimomriavky po celom tele. Pre Irak, svet, americkú administratívu je to obrovská mentálna vzpruha. Bushovi prišla vhod, upevnilo sa mu postavenie v čase, keď aj v USA silnel hlas opozície."

Autor: VOJTECH JURKOVIČ