„Premietli sa mi všetky veľké okamihy. Ako vo filme som si predstavovala natrieskané a búrlivé tribúny pri veľkých zápasoch a slávnych víťazstvách. V zápase už čas na nostalgiu, prirodzene, nebol," kreslila po zápase Ružomberok - Šopron (64:94) pocity Iveta Bieliková, dlhoročná kapitánka dvojnásobného slovenského euroligového majstra.

Dnes rozohrávačka Šopronu sa priznala, že si na nové prostredie stále zvyká. „Nesťažujem sa, mám sa dobre, ale hra mi ešte nejde podľa predstáv. Predovšetkým sa musím zlepšiť v streľbe. Trénerka Hejková tvorí nový tím rôznorodých hráčok. Niektoré momenty sú skutočne interesantné. Natália nám napríklad dáva pokyny v štyroch jazykoch. Mne a Srbkám po slovensky, Zakalužnej po rusky, basketbalové signály už vie pomenovať po maďarsky. Väčšinu odkoučuje v angličtine."

Iveta nemala obavy z nepriateľského prijatia v rodnom meste. „Pravdupovediac, myslela som si pravý opak, veď my za situáciu, ktorá vznikla v ružomberskom klube, nemôžeme. Ale ja som už raz taká, vždy si myslím, že ľudia sú iba dobrí, aj keď to asi nie je celkom pravda" zamyslela sa.

Po tréningu prirodzene navštívila rodný dom. Ešte predtým si v hale poklebetila s bývalými spoluhráčkami, najviac s Luciou Láskovou. „Spať som však u rodičov nemohla. Trénerka podmienila prípadnú moju väčšiu voľnosť víťazstvom v lige nad Pécsom. My sme v sobotu o dvanásť doma prehrali. Natália z predsavzatí nikdy nepoľaví. Tak som teda naklusala do hotela."

V Koniarni bolo chudobných 1300 divákov. „V podstate ma to neprekvapilo, lebo som o nízkych návštevách počula. Opticky ma to však zarazilo. Bola som zvyknutá na čosi iné. Našťastie, mňa prišla povzbudiť celá rodina a dosť známych tvárí, ktoré si vážim," hovorila Bieliková. (pf)