Rastlinám, ktoré nestrácajú svoju zelenú farby ani v zime, pripisovali starí Rimania, Gréci či Germáni veľkú vitalitu. Keďže v nich videli symbol obnovujúcej sa životodarnej sily, zaujímali popredné miesto pri sviatočných zimných rituáloch. Niektoré z nich si nosíme do bytu dodnes, i keď v zhone dní si už sotva uvedomujeme ich pôvodný význam a symboliku.Imelo

Imelo sa oddávna považovalo za dar, ktorý nám nebesá servírujú v korunách stromov. Vešalo sa nad štedrovečerný stôl, aby zaistilo domu šťastie a spokojnosť po celý nadchádzajúci rok. Je známe, že bozk pod imelom, prastarým symbolom plodnosti, spečaťuje lásku a vernosť.

Imelo patrilo k posvätným bylinám Keltov, ale aj starých Grékov. Mytologickej Persefone slúžilo ako kľúč, ktorým otvárala bránu do ríše podsvetia a zároveň symbolizovalo aj obranu pred zlými duchmi.

Počas zimného slnovratu uctievali imelo aj Germáni, hralo význačnú rolu pri rituáloch zaisťujúcich dobrú úrodu v nadchádzajúcom roku.

V ľudových obyčajoch sa imelo používalo na rušenie negatívnych kúziel a čarovalo sa s ním na upevnenie partnerskej vernosti. Podľa starého zvyku pochádzajúceho z Anglicka sa povoľovala aj malá roztopašnosť - muž smel pobozkať každú ženu, ktorú zastihol pod zaveseným vianočným imelom. Po takomto bozku sa však z imela vždy odtrhla jedna bobuľka. Keď ostala vetvička holá, ďalšie bozky sa nepovoľovali.

Vianočný stromček

Vianočný stromček ozdobovali starí Rimania počas saturnálií, osláv zimného slnovratu zasvätených Saturnovi. Severania mali Wótanov (alebo aj Ódinov) stromček.

Medzi prvé vianočné ozdoby patrili mesiačiky a hviezdičky z cesta, ktoré symbolizovali znovuzrodenie. Vyzdobený kresťanský stromček si získal popularitu najmä za života Martina Luthera Kinga. Mihotavé sviečky mali pripomínať hviezdny zázrak. Vianočné stromčeky - ihličnany - sa zdobili aj zlatými a striebornými ozdobami (farby Slnka a Luny). V Rakúsku naň v skorších dobách vešali výlučne červené jabĺčka a sviečky, niekedy i pečivo (bolo znakom hojnosti a zároveň obetinou).

U nás sa vešal nad štedrovečerný stôl slamený stromček ako symbol večného života, no postupne, od začiatku 19. storočia, sa z Nemecka a Rakúska začal šíriť aj živý ihličnatý stromček. Spočiatku bol však výsadou iba bohatších mestských rodín.

Cezmína

Pri spomínaných starorímskych saturnáliách si Rimania posielali čerstvé vetvičky cezmíny ako pozdrav priateľom. Cezmíne sa pripisovali ochranné účinky, preto sa vo vianočnom čase, ponorenom do dlhých tmavých nocí, vešal nad dvere cezmínový veniec - do príbytku nemal pustiť žiadne zlo.

V ľudovom herbalizme sa traduje, že cezmína zaháňa bosorky a ochraňuje aj pred bleskom a ohňom. Najúčinnejšia je podľa povier cezmína natrhaná v predvečer zimného slnovratu.

Na Štedrý večer sa z cezmíny veštil úspech v podnikaní - jej listy s malými sviečkami sa púšťali po vode. Ak plávali dobre, na obzore bol úspech, ak sa potopili - nezdar. Z listov cezmíny si dievčatá veštili meno budúceho ženícha.

(df)