Nedostatok benzínu, stovky áut v niekoľkých radoch pred benzínovými čerpadlami. Hoci má Irak ohromné zásoby ropy, nemá benzín. Na čerpacích staniciach v päťmiliónovom Bagdade je najkratší čas čakania päť hodín, niekedy sa ráta aj na dni.
„Ženy majú výhodu. Ony dostávajú benzín hneď, nemusia čakať v rade. Moja manželka nešoféruje, ale teta áno. Celá rodina jej dáva autá a ona každý deň chodieva načerpať benzín," hovorí Iračan z bagdadskej štvrti Mansour.
Najlacnejší benzín a ľudia
Benzín v Iraku je neuveriteľne lacný. Jeden z reportérov BBC, ktorý sa prišiel pozrieť do Iraku po vojne, hovoril, že v Iraku je najlacnejší benzín a ľudia. Ľudia preto, že ich tak ľahko a za tak málo peňazí teroristi zabíjajú.
V centre Bagdadu stojí liter benzínu dvadsať dinárov. Jeden dolár je 1800 dinárov, čiže za dolár sa dá kúpiť 90 litrov benzínu.
Tí, čo majú na lepšie auto, nehľadia pri výbere značky na objem motora. Luxusné americké autá s obrovskými motormi a spotrebou dvadsať litrov na sto kilometrov sú v okolí Bagdadu bežné, taxikári voziaci cudzincov iné ani nemajú.
Chudobnejší Iračania jazdia na všetkom, čo má kolesá. Staručké rachotiace dacie, lady, moskviče, volgy, na niektorých ťažko spoznať pôvodnú farbu. Najrozšírenejšie sú však v Iraku japonské autá.
„Teroristi zničili ropovod do Bagdadu pri meste Bedji. Zastavilo to prívod ropy do Bagdadu a ďalších miest. Nafta problém nie je, problém je benzín. Ľudia sú z toho poriadne nervózni," hovorí Bagdadčan Firas Lutfi, ktorý podniká na Slovensku a v decembri strávil pár dní v Bagdade u rodičov.
Benzín ako živobytie
Na západ od Bagdadu sa cena benzínu zvyšuje. Šesťsto kilometrov ďalej, na poslednej čerpacej stanici pred iracko-jordánskymi hranicami stojí liter benzínu desaťnásobne viac ako v irackej metropole. Pri šesťprúdovej diaľnici amerického typu, ktorá sa začína pri meste Rutba asi 490 kilometrov od Bagdadu, stoja na každom parkovisku chlapíci so špinavými plastovými nádobami. Predávajú benzín vodičom, ktorým sa nechce stáť v nekonečných radoch.
Plastové nádoby bez vrchnákov, benzín porozlievaný okolo nich, pol metra od nádob rozložený ohník, nad ktorým si v chladných ránach ohrievajú ruky. Niektorí chlapi nerobia nič iné, len stoja na benzínkach, natankujú plnú nádrž, niekoľko bandasiek a idú s päťnásobnou prirážkou benzín predať. Väčšinou na parkovisko priamo pri benzínovom čerpadle. Ak sa pristaví zákazník, okamžite dávajú do úst hadičku, ktorou vysajú z bandasky benzín do nádrže.
Ak nemá benzín taxikár a jeho kolega z firmy áno, prelievajú ho z nádrže do nádrže podľa toho, ktorý má práve zákazníka na dlhšiu trasu.
Drvivá väčšina Iračanov kupuje ojazdené autá, nové sa tam skoro ani nepredávajú. Z Holandska a Nemecka dovážajú lode do Kuvajtu, Saudskej Arábie a Jordánska ojazdené osobné vozidlá. Odtiaľ ich starými dymiacimi ťahačmi, väčšinou značky Mercedes, prevážajú do Iraku. Spolu s cisternovými autami voziacimi benzín z Jordánska, sú nákladiaky naložené autami najrozšírenejšími používateľmi západnej irackej diaľnice.
Chaos v mestách
Luxusné BMW vyrobené v roku 1995 stojí v Iraku zhruba štyritisíc dolárov, sedemmiestny veľký americký Chevrolet s osemvalcovým motorom vyrobený v roku 1999 zhruba 10-tisíc dolárov. Radový iracký lekár v nemocnici zarobí 120 dolárov, dôchodca má 30 dolárov mesačne.
„V minulosti sa predávali nové autá s podporou od štátu. Človek si kúpil auto napríklad za 1500 dolárov, ale v skutočnosti stálo tritisíc. Štát pokryl zvyšných 1500," hovorí Firas Lutfi.
V mestách vládne absolútny chaos. Hocikde pri ceste zdochnutá krava, semafory väčšinou nefungujú, ak sa aj náhodou stane, že niektorý svieti, všetci ho ignorujú. Iračania rešpektujú iba policajtov riadiacich križovatky, no tých je v uliciach málo.
Klaksóny používajú desaťkrát častejšie ako smerovky, niekedy ani nevedno prečo trúbia. Na kruhových objazdoch by bol európsky vodič stratený.
Bagdad je autami prepchatý. Pomedzi ne sa občas mihnú americké vojenské Hummery, z ktorých trčia hlavne ostreľovačiek snajperov vojenskej polície, oblečených v nepriestrelných vestách s prilbami na hlavách.
„Pre nich akoby žiadne predpisy neplatili. Jazdia v protismere, kadejako, len aby došli. A jazdia na všetkom. Treba dávať veľký pozor. Človek ide deväťdesiat po diaľnici a odrazu v protismere oslík ťahajúci povoz. To je bežné. Iračania jazdia veľmi riskantne, a to vidieť aj na tých autách," hovorí vojak Miloš, vodič vojenského auta slovenskej čaty snajperov, ktorí chránia našich ženistov odmínovávajúcich rozsiahle polia v okolí irackých miest.
Firas Lutfi hovorí, že to v minulosti nebývalo, chaos a nerešpektovanie predpisov vznikli po vojne.
Protismer? Normálka
V protismere na diaľnici sa bežne objavujú kamióny, ale aj traktor naložený štyrmi ženami zahalenými v čiernych rúchach. Nechce sa im obchádzať na najbližší most, kde by sa otočili. Pokojne vyjdú oproti autám jazdiacim stodvadsať, idú v protismere, až kým nie sú prerušené stredové zvodidlá, kde sa dá prejsť do správneho pruhu diaľnice.
Iračan na voze ťahanom koňom ide z poľa? Vlezie na najbližšiu cestu, ktorú vidí, a ide domov. Čo na tom, že v protismere.
Popri diaľniciach je obrovské množstvo roztrhaných pneumatík z nákladných áut. Tie jazdia preťažené, pneumatiky praskajú.
Občas čierna zdrsnená plocha cesty, vedľa zhorené auto. Zrejme naň zaútočili teroristi, vrak ostal pri ceste. Častejšie sú však na diaľnici obrovské krvavé fľaky a kusy oviec. Stačí, ak je v púšti pri ceste pár trsov trávy, hneď je na ňom stádo oviec. Keď ich pastier neustráži alebo zaspí, behajú aj po diaľnici.
Autor: Bagdad - Bratislava
