Maďarská vláda chce reformovať zdravotníctvo. Jej snahu zastavil Ústavný súd. Tento týždeň zrušil platnosť takzvaného nemocničného zákona, ktorý mal v zdravotníctve otvoriť priestor pre súkromné investície. Maďarská vláda včera rokovala, ako v reforme pokračovať.
Koaličná väčšina v parlamente schválila zákon napriek odporu opozície a lekárskych organizácií ešte v júni. Prezident Ferenc Mádl, blízky dnešnej opozícii, zákon vrátil parlamentu na nové prerokovanie. Vládna väčšina však zákon opäť schválila ešte v ten istý deň - bez toho, aby sa k nemu v parlamente uskutočnila riadna debata.
Vládni poslanci tvrdili, že argumenty prezidenta, ktorými zákon odmietol, neobsahovali nič nové, a preto je debata zbytočná. Aj väčšina provládnych médií však hodnotila tento krok koalície ako zbytočný prejav arogancie.
Prezident sa obrátil na Ústavný súd so žiadosťou, aby presne určil, ako má parlament v podobnom prípade postupovať.
Ústavný súd dospel k záveru, že druhé schválenie zákona je bez debaty v rozpore s ústavou. Samotným obsahom zákona sa však súd nezaoberal.
Opozícia rozhodnutie súdu privítala. „Vládne strany pri presadení zákona porušili zásady zákonnosti a demokracie," tvrdí podpredseda opozičného Fideszu Zoltán Pokorni.
Maďarské zdravotníctvo trpí minimálne od konca osemdesiatych rokov nedostatkom financií. Žiadna z doteraz ohlásených reforiem zdravotníctva na tom nič nezmenila, žiadnu z nich ani nedotiahli do konca.
Nový zákon umožňoval zriadovateľom zdravotníckych zariadení, väčšinou samosprávam, tieto zariadenia pri zachovaní základného zdravotného zabezpečenia privatizovať do rúk súkromného kapitálu vrátane napríklad veľkých farmaceutických firiem.
Proti tomu sa postavila nielen opozícia, ale aj lekárske zväzy. Vstup investorov orientovaných na zisk by podľa nich priniesol zhoršenie kvality zdravotníckeho zabezpečenia.
„Právny štatút verejných zamestnancov je pre ľudí zamestnaných v zdravotníctve veľmi pohodlný, je prakticky nemožné ich prepustiť," vidí hlavný dôvod odporu zamestnancov László Skultéty z ekonomického ústavu GKI.
Zákon hodnotí skôr pozitívne, privatizácia zdravotníckych zariadení totiž podľa neho bola možná aj pred prijatím zákona a diala sa bez akýchkoľvek zákonných pravidiel.
Podľa ministra zdravotníctva Mihálya Kökénya rozhodnutie Ústavného súdu vláde nezabráni, aby pokračovala v reforme zdravotníctva. „Norma sa stala obeťou administratívneho sporu," tvrdí minister.
Podľa najnovších informácií vláda neplánuje parlamentu zákon predložiť v jeho terajšej forme. Chce sa vyhnúť verejnej diskusii pred voľbami do európskeho parlamentu.
