Aký bude mať útok na Ameriku vplyv na rozšírenie NATO?

„Prvý dojem bol, že šok zastaví diskusiu o rozšírení. Stal sa však opak. Táto tragédia nám pripomenula, aká je aliancia dôležitá. Akí dôležití sú naši priatelia a spojenci pri obrane spoločných hodnôt. To robí summit aliancie v Prahe (november 2002) ešte dôležitejším. Otázkou je, koľko krajín bude v Prahe pripravených.

Znepokojuje ma, že v niektorých nových demokraciách badať šok z toho, že pravdepodobne začíname dlhú vojnu, a to vyvoláva pochybnosti, či nie je lepšie spomaliť tempo. Je to skutočne chybný inštinkt. Naopak, všetci musíme zintenzívniť prípravy.“

Je možné, že slovenský ústretový postoj k boju proti terorizmu by prekryl naše vnútropolitické problémy alebo výsledky volieb?

„Krátka odpoveď je – nie. Nechcem zľahčovať význam nových demokracií, ktoré vyjadrili solidaritu. Aliancia však podľa mňa nebude v žiadnom prípade robiť kompromisy v otázke štandardov. Ak by ste tu zatkli bin Ládina, to by možno bolo impozantné… Je však jasné, že kritériá, ktoré boli pre Prahu určené, zostávajú rovnaké.“

Predošlá Mečiarova vláda sa stala prekážkou pre náš vstup do NATO. Dnes však Mečiar zmenil rétoriku. Aj po 11. septembri sa jeho strana postavila na stranu USA. Bol by takýto Mečiar a jeho strana pre NATO prijateľný?

„Mečiarova vláda nebola len prekážkou vstupu. To bol stop, koniec diskusie. O Slovensku sa ani len neuvažovalo. Slovensko si jednoducho nemôže dovoliť návrat politiky minulosti.“

Jej predstavitelia sa však snažia ukázať, že sa zmenili, že sú už iní ako pred štyrmi rokmi. Veríte im?

„Je to delikátna záležitosť, keď cudzinec zasahuje do slovenskej politiky. Je to čisto slovenské rozhodnutie. Mnoho ľudí tvrdí, že chcú byť členmi NATO. Nemyslím si však, že NATO alebo Washington považuje tieto vyhlásenia za úprimné. Ak by som mal teda odpovedať na otázku: nie, neveríme im.“

Ako ste prežívali útok na New York a Washington?

„Niekoľko rokov som pracoval v Pentagone a pracoval som aj vo World Trade Center. Je to preto veľmi blízke tomu, čomu hovoríme domov. Bolo šokujúce vidieť útok na Washington. Zároveň som si uvedomil, že to je brutálny útok na naše hodnoty. Obeťou tohto činu boli ľudia zo 72 krajín. Bol to teda v zásade útok na našu civilizáciu. O niekoľko dní neskôr som bol na slovenskej ambasáde vo Washingtone a bol som ohromený množstvom Američanov, ktorí prišli Slovákom poďakovať za solidaritu.“

Ako reagovalo Slovensko?

„Kandidátske krajiny na vstup do NATO vrátane Slovenska veľmi rýchlo a jasne deklarovali svoju podporu a okamžite urobili aj konkrétne kroky. Zásadné je, že Slovensko vníma útok na Ameriku ako útok na seba. Je to základný postoj euroatlantického spoločenstva. Myslím, že v Spojených štátoch je preto značne pozitívny postoj k Slovensku.“

Zaznamenali tento postoj Slovenska aj na najvyšších postoch v USA?

„Áno. Zaznamenali to, dojalo ich to a urobilo to na nich dojem.“

Môže spojenectvo Spojených štátov s Ruskom znamenať koniec nádejí pobaltských krajín na vstup?

„Nie. O tom vzťah s Ruskom skutočne nie je. V novej svetovej politike by chceli mnohé krajiny využiť túto príležitosť na nové definovanie vzťahov so Spojenými štátmi a Európou. Myslím, že je to ideálny čas pre Putina, aby túto tragédiu využil na vybudovanie užších vzťahov s Európou. Rusi nenaznačili, že nás požiadajú, aby sme skončili proces rozširovania. Nemôžete vyhrať vojnu proti teroristom tým, že obetujete slobodu ostatných. Nedáva to zmysel. A zatiaľ neexistuje žiaden náznak, že by ruská vláda o niečo také požiadala.“

Niekto by však mohol povedať - načo sa bude NATO rozširovať, keď tu máme svetovú koalíciu proti terorizmu, v ktorej sú partneri, ktorým veríme. Načo ich pozývať ešte aj do NATO?

„Svetová koalícia je o niečom inom. Bol by som rád, ak by z toho vzišlo niečo pozitívne pre väčšiu jednotu a demokratickú politiku. Nevidím však zo žiadnej krajiny signály, že by to chcela využiť na vyjednávanie.“

Myslíte si, že vďaka novej situácii sa zvyšuje pravdepodobnosť, že by Rusko vstúpilo do NATO?

„Všetci musíme byť radi, že Rusko chce vstúpiť do euroatlantických štruktúr. Z praktického hľadiska by to bola otázka mnohých rokov, možno desaťročí, kým by Rusko splnilo podmienky na vstup. Podľa mňa Rusko naťahuje ruku k Amerike a Európe a hovorí: musíme nájsť cestu, aby sme boli bližšie pri vás. A to sme si vždy želali - demokratické Rusko. V krátkom období to však určite nemá žiaden praktický význam. Myslím, že ruské zahraničnopolitické elity teraz viac chápu, že vstup Slovenska a pobaltských krajín do NATO približuje k Rusku Európu, prosperitu a slobodný trh. Ich najväčšou obavou je podľa mňa to, že sa boja, že to bude úder pre ich hrdosť. A to je výzva pre diplomatov.“

Slovensko sa snaží dokazovať, že vyznáva rovnaké hodnoty ako aliancia. Potvrdili sme to aj postojom po útoku na Ameriku. Vyznávame podľa vás skutočne rovnaké hodnoty?

„Všetci jasne zaznamenali postoj Slovenska po 11. septembri a vnímajú pozitívny smer reforiem za posledné tri roky. Ešte je však veľa toho, čo musíte urobiť. Slovensko určite musí využiť ďalších trinásť mesiacov pred summitom v Prahe, aby zvýšilo svoje úsilie. A existujú aj obavy, že budúce voľby vytlačia Slovensko nabok. Jasne sa obávame návratu politiky z minulosti. Z môjho pohľadu by to bol koniec slovenskej kandidatúry do NATO. Ak by zlyhala kandidatúra do NATO, nevidím žiadnu šancu Slovenska na vstup do EÚ. Nemyslím si, že EÚ môže akceptovať niekoho, koho NATO odmietlo pre hodnoty. Kandidáti musia ukázať politickú kontinuitu, úspechy v reformách a odhodlanie bojovať proti korupcii. NATO nehľadá armády, armády má.“

Ako môžeme pomôcť v boji proti terorizmu?

„Myslím si, že rovnako dôležitá ako vojenská podpora bude podpora politická. Poskytovanie informácií bude rovnako dôležité ako poskytovanie jednotiek. Keďže to bude dlhá a zmätočná vojna, rozhodujúce bude odhodlanie vydržať to celé do konca.“