Pustovník daroval riaditeľovi Národného parku Slovenský raj svoju fotografiu. Nazýva sa tu menom Ten, ktorý sedí a mlčí.
FOTO - ARCHÍV DUŠANA BEVILAQUA
Slovenský raj si vybral za svoj domov mladý muž z Brna. Býva v jaskyni, v ktorej má dospelý človek problém vzpriamiť sa, jeho lôžkom je spací vak na zemi a skromný pokrm si pripravuje na otvorenom ohni. Z času na čas mladého muža vídavať aj v Spišskej Novej Vsi. Zanedbaný vzhľad, dlhá brada a plášť s kapucňou až po zem.
Riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj Dušan Bevilaqua požiadal políciu o pomoc k jeho eskortovaniu.
„Osobne nemám nič proti tomuto mladému mužovi. Dokonca je mi sympatický jeho protest proti súčasnému vývoju spoločnosti ku konzumnému spôsobu života. Bohužiaľ, porušuje zákon. V Slovenskom raji sa nikto z návštevníkov nesmie pohybovať mimo turistických chodníkov, tobôž nie v rezerváciách a jaskyniach. Okrem toho vyrubuje v lese drevo. V Slovenskom raji sa nachádza približne 350 jaskýň, ako by to vyzeralo, keby sa do každej niekto nasťahoval," hovorí Bevilaqua. Už dlhší čas sa snaží mladého muža prehovoriť, aby upustil od myšlienky bývať v jaskyni v Slovenskom raji, ale márne. „Je to inteligentný mladý muž, ktorý nie je spokojný s civilizáciou, takýmto spôsobom však nič nevyrieši," domnieva sa Bevilaqua.
Čo však riaditeľovi Správy Národného parku prekáža najviac, sú farbami popísané steny jaskyne a skalného brala, v ktorej sa nachádza. Pustovník sa práve takýmto spôsobom vyznáva zo svojej životnej filozofie. „Odešel sem do těchto zalesnených hor v úplné samotě poznat klid na útesu," tak znie jeden z nápisov.
Medzi pustovníkom a riaditeľom sa vyvinul zvláštny druh priateľstva. Pustovník z Čiech pravidelne riaditeľa obdarúva napríklad vlastnoručne zviazanými básnickými zbierkami v ktorých sa nazýva Ten, ktorý sedí a mlčí. Okrem toho Bevilaqua je majiteľom bohatej zbierky listovej korešpondencie od mladého pustovníka z čias, keď odmietal hovoriť.
„V roku 1996 k nám prišli mladí jaskyniari s tým, že chcú u nás robiť výskum. Medzi nimi bol aj tento mladý muž. Ako mi sám povedal, bol aj v Tibete a Rumunsku. Neskôr sa sem vrátil," hovorí Bevilaqua.
„Tieto hory patria Bohu, pustovník tiež patrí Bohu, takže tu môžem žiť," tvrdí pustovník.
Bevilaqua mladému mužovi v snahe pomôcť vybavil pobyt v kláštornej cele na Kláštorisku. „Preboha, pochopte, že pustovník nemôže žiť medzi ľuďmi," odpovedal mu na jeho ponuku.
