k tomu, že až tri mužstvá, ktoré v nej hrajú, sa za posledných sedem sezón dostali do finále Stanleyho pohára: Florida Panthers (1996), Washington Capitals (1998) a Carolina Hurricanes (2002). To sa za tento čas (a niektorým za ešte dlhší) nepodarilo napríklad až piatim tímom zo zakladateľskej šestky NHL (Rangers, Toronto, Boston, Chicago, Montreal), ako aj slávnym víťazným klubom nedávnej minulosti, ako sú Islanders, Pittsburgh či Edmonton.
Lídrom je Atlanta
Tak či onak, nálepka „najslabšia" divízia pretrváva. Washington Capitals vyhrali túto divíziu dvakrát, naposledy pred dvoma rokmi. Dvakrát vyhrali divíziu Carolina Hurricanes. Dá sa povedať, že obe mužstvá platili (vari i platia) za favoritov tejto divízie. Vlani sa však víťazstvom Tampa Bay Lightning akoby začal v Juhovýchodnej divízii nový trend, ktorý v tejto sezóne pokračuje: divízni favoriti sú dolu, outsideri hore. A keby len to. Súčasným lídrom divízie s pomerne solídnym náskokom piatich bodov je Atlanta Thrashers, mužstvo, od ktorého to v súvislosti s tragédiou tesne pred začiatkom ligy nikto neočakával. Takýto vývoj nezostal bez odozvy: všetci traja hlavní kouči, ktorí doposiaľ v tomto ročníku ligy prišli o prácu, trénovali tímy Juhovýchodnej divízie: Mike Keenan (Florida), Bruce Cassidy (Washington) a Paul Maurice (Carolina).
Druhý najproduktívnejší útok
Vedúca Atlanta Thrashers hrá najdynamickejší a najprogresívnejší hokej vo svojej krátkej päťročnej histórii. Má druhý najproduktívnejší útok po Detroite (98 gólov, do utorňajšieho večerného zápasu s Washingtonom). Dominuje v ňom síce jasne Iľja Kovaľčuk, ktorý dáva z času na čas zabudnúť na Dannyho Heatleyho, ale v skvelej pohode hrajú aj ďalší hráči, rovnako starší (McEachern, Sutton, Savard, Kozlov, Cowan) ako mladší (Vigier, Petrovický, F. Kaberle). Prekvapením je, že brankárskou jednotkou nie je skúsený Byron Dafoe, ktorého práve kvôli tomu vlani kúpili z Bostonu, ale Fín Pasi Nurminen. Thrashers majú za sebou výbornú prvú polovicu decembra (napr. štyri výhry za sebou, čo je séria vlani nepredstaviteľná) a pred sebou nádej Heatleyho návratu (už skúša korčuľovať, o jeho návrate sa však zatiaľ oficiálne nehovorí).
Tampa má na viac
Tampa Bay Lightning mali v tejto sezóne raketový nástup - šesť víťazstiev za sebou. Už vlani boli šťukou ligy a tohto roku v trende pokračujú. Presnejšie, koncom novembra a v decembri sa tempo bleskov akosi spomalilo, na čom má určite svoju zásluhu divoký hrací kalendár. Tampe predpísal v októbri odohrať iba sedem zápasov, kým napríklad v decembri museli rovnaký počet duelov odohrať iba za dvanásť dní. Blesky majú síce oproti iným mužstvám divízie ešte stále k dobru tri až päť zápasov, ale už zhruba mesiac je očividné, že hlavná úderná sila Lecavalier - St. Louis nehrá v pohode a prach zvlhol aj Bradovi Richardsovi. Mužstvo však má na to, aby sa prebralo, najmä ak sa môže oprieť o skúsených hráčov ako Stillman a Andreychuk (v decembri chytil formu, dal päť gólov v siedmich zápasoch). Vzadu hrá dobre Kubina a zatiaľ spoľahlivo aj brankárske duo Chabibulin - Graheme, ktoré pustilo relatívne málo gólov (58).
Florida bez Keenana
Florida Panthers bola prvým mužstvom tejto sezóny, ktoré vyhodilo trénera. Keenan je známy svojimi tvrdými metódami, ktoré nepripúšťajú diskusiu, ale u panterov to ani po dva a pol sezóne a každoročných kádrových manévroch nikam neviedlo. Ani raz sa pod jeho vedením nedostali do play off a v tejto sezóne to inak nevyzerá. Výhry striedajú série prehier, takmer všetci hráči základu majú mínusové hodnotenie. Prísľubom do blízkej budúcnosti však môžu byť výkony nastupujúcej generácie hráčov ako Bouwmeester, Weiss či Horton.
Pád Caroliny sa nezastavil
Výkony Carolina Hurricanes klesajú od posledného zápasu finálovej série Stanleyho pohára v roku 2002. Vlani hurikáni skončili ako najhoršie mužstvo ligy vôbec (61 b.), čo bola zároveň najhoršia sezóna mužstva, ako sa v roku 1996 presťahovali do Raleighu z Hartfordu. Bol to pád veľmi tvrdý, ale ako sa doposiaľ ukazuje, padnúť sa dá ešte hlbšie. Bodový priemer Hurricanes je v tejto sezóne ešte nižší ako po vlaňajšej najhoršej sezóne (1,34 resp. 1,15). Mužstvo vsietilo najmenej gólov z celej NHL (58), pričom ani jeden útočník nemá dvojciferný počet zásahov. Kvalitné útočné duo Cole - O'Neill dalo dokopy iba sedem gólov. Jediným svetielkom sú výkony nováčika Erica Staala, z ktorého rastie vynikajúci center. Pondelňajšie prepustenie trénera Paula Mauricea po deviatich sezónach bolo v zásade posledným z možných riešení, ako mužstvo vzkriesiť k životu.
Washingtonský paradox
S tou istou dilemou bude vo Washingtone zápasiť aj nový kauč Glen Hanlon. S tým rozdielom, že jeho problémom je, ako vzkriesiť k životu nie celé mužstvo, ale jeho dve tretiny. Je to paradox: Jágr s Langom atakujú najvyššie priečky v produktivite, Gončar je najlepší medzi obrancami, ale Capitals ako mužstvo sú o tri konské dĺžky pozadu, najmä ak ani gólman Kölzig nemá najlepší rok. Capitals už zažili aj horšie sezóny (sú držiteľmi oficiálneho „rekordu" NHL v počte najnižšieho zisku bodov - 21 b. - v osemdesiatich zápasoch sezóny 74/75), ale nikdy nemali útok, ktorého hrubý ročný príjem by bol asi 20 miliónov dolárov. Výhra s Bostonom (6:5) v prvom zápase po odchode trénera Cassidyho bola povzbudením, ale sobotňajší domáci debakel s Detroitom (1:5, pričom Hull nedal trestné strieľanie) vrátil všetko do reálu. Jeho obraz nie je pre Capitals povzbudzujúci a je otázne, či s tým ešte niekto niečo urobí.
Autor: Igor Otčenáš(Autor je spisovateľom a hokejovým publicistom)
