Bush má Saddáma. Nepochybne dobrá správa pre jeho predvolebnú kampaň. Aspoň na určitý čas je dolapenie bývalého irackého prezidenta znakom, že Biely dom má situáciu v Iraku pod kontrolou. Bush tak vyfúkol hlavný argument všetkým jeho kritikom: že si v Iraku nevie rady, že nemá poriadnu taktiku a že boj proti Saddámovi nikam nevedie. Demokrati teraz na neho nemôžu útočiť.
Sám Bush však veľmi dobre vie, že Saddám neznamená koniec bojov. Poučený z predošlých príliš odvážnych vyhlásení si teraz dáva pozor a stále opakuje, že odpor sa nekončí.
Saddám je veľký úlovok. Voľby však Bushovi asi nevyhrá. Za rok sa totiž môže stať až priveľa.
V každom prípade je to hlavne Bushov úspech. Rovnako spokojný nemôže byť ani britský premiér Tony Blair. Bush celý čas hovoril, že do Iraku musí ísť, aby zvrhol nemorálny a krvavý režim Saddáma Husajna. Napriek pokračujúcemu odporu sa mu to po víkende podarilo. Blair by na splnenie svojho cieľa potreboval, aby Saddáma chytili so zbraňami hromadného ničenia pod vankúšom. Blair totiž ako hlavný argument na vojnu spomínal práve hrozbu z Bagdadu.
V Bielom dome nepochybne od soboty vládne oslavná atmosféra. Nedávajú to však najavo. Najväčší pohyb tak zajatie Saddáma zatiaľ spôsobilo medzi demokratmi. Všetci do jedného museli Bushovi zablahoželať, vzápätí zaútočili. Tentoraz však nie na prezidenta, ale do vlastných radov.
Howard Dean si predvolebnú kampaň postavil na odpore proti vojne. Ako jediný z deviatich demokratických kandidátov na prezidenta nepodporil americkú akciu. Teraz vďaka tomu začal získavať.
Po Saddámovi má problém. Joe Lieberman, jeden z jeho najväčších rivalov, v nedeľu povedal, že keby vládol Amerike Dean, ešte stále by v Bagdade tyranizoval ľudí Saddám Husajn.
Bush má Saddáma. Najväčšiu radosť možno majú demokratickí kandidáti na prezidenta, ktorí sa vracajú opäť do hry. Saddám sa stal ich zbraňou proti odskakujúcemu Deanovi.
