Prezident Bush so správou o Saddámovom dolapení dlho čakal. Potom mohol spokojne zatelefonovať lídrom spojencov. FOTO - REUTERS
„Prvé správy sa, pán prezident, môžu mýliť," hovorí Rumsfeld. Bush ho podľa ľudí z Bieleho domu prerušil a poznamenal: „Toto vyzerá na dobrú správu."
Celých 14 hodín potom Biely dom čakal. Saddámov koniec chceli pustiť von až v momente, keď si budú na sto percent istí.
Bushov tím sa poučil. V lete sa americkým vojakom podarilo chytiť a zabiť Saddámových synov - Udaja a Kusaja. Správu o ich smrti v nadšení okamžite vyhŕkli celému svetu. A neurobili dobre.
Nemali pripravené zábery, ktoré by totožnosť bratov potvrdzovali. Urobili to vo štvrtok a správa sa tak nedostala ku všetkým Iračanom. Piatok je v moslimskom svete posvätný, nevychádzajú ani noviny.
Omylom tiež bolo, že správu oznámili Američania a nie Iračania a tiež to, že celému svetu neskôr ukázali brutálne zábery dokaličených Saddámových synov. V tom čase mali byť podľa islamských zvyklostí telá už dávno pochované.
Vzápätí po tomto nepodarku začali mediálni stratégovia Bieleho domu a civilnej správy Iraku pracovať na scenári na dolapenie Saddáma. Podľa denníka The New York Times mali pripravenú verziu na jeho smrť aj jeho zatknutie.
Celý víkend dolaďoval Biely dom najmenšie detaily oznámenia Saddámovho konca. Vedeli, že to musia povedať Iračania a vedeli, že potrebujú dôkazy. Chceli sa vyhnúť konšpiračným teóriám a dohadom, ktoré by správu posunuli do nekontrolovateľnej roviny.
Každá nová správa z Iraku bola presvedčivejšia. Čakalo sa už iba na ten správny moment.
Stratégovia sa báli, že fotky či video z neho môžu urobiť martýra. Zábery, ktoré Biely dom z Iraku dostal, boli lepšie, ako si vedeli predstaviť. „Prehliadka jeho hlavy a úst je takou rutinnou záležitosťou, že nemohlo byť pochýb, že je len obyčajným smrteľníkom, žiadny nadčlovek. Bol to najlepší dôkaz, že už viac nie je nebezpečím," povedal denníku The New York Times Gary Thatcher. Bývalý novinár vypracoval celú mediálnu stratégiu Saddámovho konca.
Potom sa to začalo. Ako prvý hovoril o chytení Saddáma kurdský líder Džalal Talabání. Potom zvolal americký civilný správca Iraku Paul Bremer mimoriadnu tlačovku.
Podľa denníka The Washington Post to bol pre prezidenta Busha najsilnejší emocionálny moment dňa. Keď videl irackých novinárov, ako vyskakujú od radosti a zdvíhajú ruky. Bol to preňho dôkaz, že Saddámov koniec Iračanov potešil.
