Trosky automobilu, v ktorom samovražedný útočník odpálil výbušninu pri policajnej stanici v Husajníji severne od Bagdadu. FOTO - ČTK/AP
Analytici, diplomati aj komentátori sa zhodujú, že iracký odpor bude pokračovať. A to aj napriek tomu, že podľa optimistických scenárov sa Iračania prestanú báť návratu Saddáma a budú lepšie spolupracovať so spojencami.
Dôvody sú mnohé. Jeden z najsilnejších znie: nikto nevie, do akej miery Saddám odpor riadil.
V jeho úkryte sa nenašli žiadne komunikačné prostriedky. Neboli tam vysielačky, mobily a ako píšu arabské noviny, ani poštové holuby. Nikto však nevie ani, ako dlho sa Saddám v diere bez spojenia so svetom skrýval.
Z krátkodobého hľadiska sa nič nezmení, odpor sa môže dokonca vystupňovať. Pre mnohých Iračanov sa totiž americká angažovanosť v krajine mala skončiť práve dolapením Saddáma. Američania tam však chcú zostať dovtedy, kým moc v Iraku neprevezmú domáci. Kombinácia ich odhodlania s problémami v bezpečnostnej a sociálnej oblasti, za ktoré ich Iračania vinia, môže vyburcovať k odporu ďalších ľudí.
„Američania používali Saddáma ako ospravedlnenie toho, že tu zostávajú. Teraz bude proti nim celý Irak," cituje Reuters irackého obchodníka Jahju Hamída.
Odpor v Iraku by zmizol spolu so Saddámom len v prípade, že by násilie voči spojeneckým vojakom a irackým „kolaborantom" bolo motivované výhradne oddanosťou bývalému vodcovi. Motivácia aj štruktúra útočníkov je však oveľa zložitejšia a dodnes ju vlastne nikto dokonale nepozná.
Najčastejšie sa hovorí, že v Iraku operujú bývalí členovia Saddámovej strany Baas a jeho ozbrojených síl, zahraniční bojovníci z Ansar al-Islamu a al-Káidy a kriminálne gangy.
Ich motívy sú rôzne: baasisti dúfajú, že sa im podarí zvrátiť dianie v Iraku, islamisti vedú svätú vojnu - džihád a kriminálnici zneužívajú mocenské vákuum.
Od motívu závisí spôsob útoku: islamisti sú odhodlaní samovrahovia, baasisti využívajú muníciu, ktorá im zostala zo starých čias.
Ani rozprášenie týchto často tajomných organizácií, čo je práca na roky, by však podľa odborníkov na irackú spoločnosť, neznamenalo upokojenie situácie. Problém je v náboženskej a etnickej štruktúre Iraku.
Walter Lang, ktorý počas vojny v Perzskom zálive riadil blízkovýchodnú sekciu americkej vojenskej rozviedky, pre denník New York Times povedal: „Odpor neviedol Saddám, je produktom frustrácie sunnitských moslimov a Arabov a ich obáv, že krajinu povedú šíiti."
Sunniti, ktorí sú v menšine, boli Saddámom podporovaní na úkor šíitov, Kurdov a ostatných národností. „Saddám skončil, my bojujeme za svoju vlasť a česť," hovoria podľa agentúr mnohí obyvatelia sunnitského trojuholníka.
Analytici upozorňujú, že tieto slová často zaznievajú od veľmi mladých ľudí, ktorí chcú okrem cti a vlasti bojovať aj za Boha a islam.
