O sťahovaní slovenských Rómov do Česka včera hovorili podpredsedovia vlád pre ľudské práva a menšiny Petr Mareš (vľavo) a Pál Csáky. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Za 11 mesiacov tohto roku požiadalo v Česku o politický azyl 1046 slovenských Rómov, ale nikto z nich ho nedostal. „Považujeme Slovensko za bezpečnú krajinu," povedal Mareš.
V českých médiách je častou témou obava z prisťahovaleckej vlny slovenských Rómov. Nedávno sa pridal aj minister vnútra Stanislav Gross, ktorý odhadol počet slovenských Rómov v Česku na 14 000 a žiadal preventívne kroky.
Väčšina slovenských Rómov prichádza do Česka oficiálne na návštevu príbuzných. Nežiadajú o azyl, ale snažia sa nájsť si prácu. Nemajú nárok na sociálne dávky, kým sa nezamestnajú, takže nezaťažujú český rozpočet. Problém je podľa Mareša skôr v tom, že zvyšujú koncentráciu Rómov v istých lokalitách a tým sa „zhoršuje sociálna situácia českých Rómov", hrozia problémy s hygienou, kriminalitou a úžerou.
Slovenskí Rómovia odchádzajú do Česka za priaznivejším prostredím. Oficiálne v dotazníkoch spomínajú slovenskú diskrimináciu, ale podľa terénnych pracovníkov vedú Rómov do Česka najmä ekonomické dôvody.
Podpredseda slovenskej vlády Pál Csáky vidí príčiny aj v mentalite, tradícii a kultúrnych súvislostiach. „Je to tiež tušenie ľahkých jednostranných výhod. Nie je však nijaký dôvod, aby ktokoľvek odchádzal zo Slovenska," hovorí.
Česká a slovenská vláda sa dohodli na zriadení spoločnej komisie a výmene informácií.
Mareš pochválil politiku slovenskej vlády v rómskej problematike a porovnal ju s českou. „Je založená na rovnakých princípoch - nie asimilácia, ale zaradenie Rómov do hlavného prúdu, pri rešpektovaní kultúrnych špecifík."
(mar)
Čo chcú robiť na zamedzenie rómskej migrácie
Slovensko
Podľa Csákyho bude vláda pokračovať v programoch budovania ciest, vodovodov, bytov a komunitných centier v osadách. Prioritou je vzdelávanie, činnosť rómskych asistentov v školách. „Pred vstupom do únie plánujeme informačnú kampaň zameranú na rómske etnikum, o čom je vlastne únia. Lebo sa ozýva, aj od niektorých rómskych politikov, že budú organizovať odchody do krajín únie," povedal Csáky. Kým však Róm nezíska v zahraničí zamestnanie, nemá nárok ani na sociálne dávky.
Česko
Česko tiež zmenilo azylovú politiku, žiadateľ o azyl dostane vyrozumenie už do dvoch týždňov. Podľa európskeho vzoru ani tam nijaký cudzinec nedostane sociálne dávky, kým nemá legálne zamestnanie.
Česi plánujú sprísnenie kontroly čiernej práce.
Česká republika sa chystá pomôcť Slovensku nie finančne, ale skúsenosťami expertov, výmenou informácií a podporou pri získavaní peňazí z fondov Európskej únie a medzinárodných inštitúcií.
Historické okienkoVäčšina Rómov, ktorí dnes žijú v Českej republike, prišla zo Slovenska. V niekoľkých vlnách tam migrovali už od skončenia druhej svetovej vojny. Z pôvodného rómskeho obyvateľstva v Čechách a na Morave holokaust prežilo len asi 800 ľudí.
Hneď po skončení vojny odchádzali Rómovia do Čiech do prázdnych pohraničných oblastí, odkiaľ Československo vyhnalo Nemcov, v päťdesiatych rokoch zase prichádzali za prácou do baní a hutí v severných Čechách a na Ostravsku. Veľké komunity vznikli v Ústí nad Labem, Moste, Kladne, Ostrave.
V šesťdesiatych rokoch vláda v snahe zlikvidovať osady na východnom Slovensku organizovala násilné odchody do Čiech, Rómovia dostávali byty v panelákoch.
Medzi Rómami v Česku a zvyškami rodín na východnom Slovensku dodnes fungujú živé kontakty. „Na Spiši je bežné, že na pohreb staršieho človeka príde celý autobus príbuzných z Ostravska," hovorí etnológ a historik rómskeho etnika Arne Mann. „Chodia si navzájom za krstných rodičov, celé oblasti na východnom Slovensku majú väzby na konkrétne regióny v Česku." (mar)
