Vladimír Morávek (1965) - v rokoch 1989 - 1996 bol režisérom Divadla na provázku. Potom sa stal umeleckým šéfom Klicperovho divadla v Hradci Králové. Pod jeho vedením sa táto scéna dvakrát stala Divadlom roka a jedenásťkrát bolo jeho predstavenie nominované na inscenáciu roku. Inscenácie režíroval aj na Slovensku. Pre Českú televíziu nakrútil 45 dokumentárnych filmov, tri rozprávky a osem záznamov svojich najslávnejších predstavení. Nuda v Brne vznikla súčasne so skúšaním Shakespearovho Rómea a Júlie v Národnom divadle v Prahe. Kritika označila túto kontroverznú inscenáciu za európsku udalosť.

FOTO - ČTK

VLADIMÍR MORÁVEK potvrdzuje, že patrí k najvyťaženejším režisérom. Pred mesiacom mal v Prahe premiéru jeho muzikál Excalibur, pred týždňom vyhral svojim filmovým debutom Nuda v Brne Medzinárodný filmový festival Bratislava a koncom tohto týždňa bude mať premiéru v brnianskom Divadle Husa na provázku Raskoľnikov - jeho zločin a jeho trest podľa Dostojevského románu.

„Na takéto tempo som zvyknutý," hovorí Morávek, „hoci som si prekračovaním umeleckých žánrov rozšíril pole skúseností." Morávek je autoritou v divadelnom svete v Čechách i na Slovensku, no práve Nuda v Brne sa stala podľa odborníkov jedným z najlepších českých filmov uplynulého roka v ČR. Do slovenských kín príde vo februári budúceho roku.

Váš film má podtitul Komédia navzdory osudu. Aký osud ste museli prekonávať?

„Navzdory všetkému, čo nám komplikovalo život. Tradičnou komplikáciou boli peniaze. Nepodporil ho Štátny fond pre podporu kinematografie."

Je pravda, že herci aj štáb súhlasili, ak film nič nezarobí, tak nakrúcajú zadarmo?

„Áno, film vznikol zo solidarity týchto ľudí. A potom sa ukázalo, že všetci zarobili relatívne dosť."

Koľko?

„Neprezradím, ale aspoň poviem, že náš film bol zaplatený pri šesťdesiatich tisícoch divákov. Nudu v Brne videlo od aprílovej premiéry trikrát viac ľudí. Takže sme si už dávno oddýchli."

V jednom rozhovore ste povedali, že nakrúcanie bolo šialenstvo. Prečo?

„Spočiatku som si myslel, že sa dá nakrúcať aj štrnásť hodín denne. Mal som odvahu a nakrúcali sme často aj celú noc. Neveril som kolegom, ktorí ma upozorňovali, že to nevydržím. O týždeň som padal vyčerpaním a takmer som nevstal z postele."

Niektorí herci z filmu pochádzajú z vášho bývalého pôsobiska z Divadla na provázku. Sú vaším talizmanom?

„Niektorých ľudí naozaj ťahám všade za sebou. Taký som, viem sa uľpnúť."

Je to preto, že ste patriotom alebo emigrantom z Brna?

„Brno mi pripadá ako veľmi srandovné mesto. Ktovie, možno sa to všetko odohráva v Brne, pretože som to tam všetko zažil."

Aj stratenie panictva ako hlavný hrdina z filmu?

„Strata panictva vo vlaku za Vyškovom sa nedá zabudnúť. Ani na to, ako sme v škole provokovali Hubáčka, ako vyhasol kotol, ako nad ránom v rádiu hlásili, že si Reagan podal ruku s Gorbačovom - a studená vojna sa tým vlastne skončila. A možno aj preto sa to volá nuda, že mám k tomu ten pekný vzťah."

Naozaj je život okolo nás taký banálny ako vo vašom filme?

„Inak to nevidím. Realita našich životov je obyčajná, trochu banálna. Večer dávajú v televízii spoľahlivo niečo, čo akoby žije. V Brne to zdanlivo nežije, a to je základný model filmovej situácie. Postavy, ktoré si myslia, že nežijú, žijú, a tie, ktoré si myslia, že žijú, nežijú."

Takže, kto žije naozaj?

„Myslím, že práve tí, ktorí odhodili brzdu vnútorných problémov. Tak ako sa to vo filme hovorí o Standovi: Bol nakoniec strieborný, možno by predbehol aj Olinku, ale v cieľovej rovinke vypustil."

Prečo to urobil v rozhodujúcej fáze?

„Standa patrí k ľuďom, ktorí si spočiatku trúfli, potom trochu zabrzdili a zvyšok života ľutujú, že zabrzdili. Len čakajú, až sa zase bude dať v niečo veriť a nevšimnú si, že také veci majú okolo seba."

Prijatie filmu bolo veľmi pozitívne, ale kritici nezabudli pripomenúť vaše divadelné videnie situácií. Čo si o tom myslíte?

„Čakal som, že film mi prinesie niektoré prekvapenia, na ktoré som nebol zvyknutý. Nevylučujem, že divadlo do scén vstúpilo viac, ako by bolo potrebné. Lenže prečo by som mal robiť veci podľa predstáv filmových kritikov?"

Ste teda s Nudou v Brne spokojný?

„Chceli sme urobiť dojemný príbeh o láske. O tom, ako milujú ženy a ako milujú muži. Podľa mňa sa nám to podarilo."

V piatok máte v Brne premiéru Dostojevského hry. Bude to opäť novátorský Morávek?

„Moja hra je prvou časťou tetralógie s názvom Sto rokov kobry, v ktorej uvedieme štyri spracovania najslávnejších Dostojevského románov. Tie možno čítať po kúskoch niekoľko týždňov. Urobiť z nich divadelný zážitok na jeden večer bol veľkou výzvou. Hádam ju naplníme."