„To je deň, veď na toto sme čakali tridsaťpäť rokov, odkedy začal byť Saddám aktívny," hovoril jeden Bagdadčan. Tikrít, kde žijú väčšinou sunnitskí moslimovia, trúchlil. „Až dnes je deň, keď bol Irak porazený, nie v apríli," povedal reportérovi Reuters smutne holič z tohto mesta. Šíiti sa stavali k chyteniu Husajna opačne. „Utláčal nás. Chceme ho vidieť pred súdom," hovoril v Bagdade obchodník.

Iračan Firas Lutfi sa usmieval. „Perfektný pocit, už bude pokoj. Je to veľká vec, veď ste videli, že ešte ani nepotvrdili na sto percent, že je to naozaj on, koho chytili, ľudia už oslavovali." Zazvonil mu telefón: „Manželka. Od šťastia plače," hovorí Lufti a nestíha si utierať vlastné slzy.

Nervózny Bagdad sa včera zázračne zmenil. Obchodníci vybiehali zo svojich malých obchodíkov s kalašnikovmi v rukách a vystreľovali salvu za salvou. Ľudia tancovali, oslavovali, strieľali, objímali sa, niektorí ani nevedeli, ako majú dať najavo radosť. Keď na tlačovej konferencii v Bagdade ukázali prvé zábery zarasteného Husajna, irackí novinári v miestnosti sa neudržali: „Smrť Saddámovi, smrť Saddámovi!"

V susednom jordánskom Amáne podobne ako v iných arabských krajinách správa o zatknutí nevzbudila veľké nadšenie. „Neverím, neverím, to určite nechytili Saddáma," hovoril predavač kebabov v centre mesta. „Že to potvrdila aj Al-Džazíra?" Vydesené oči jeho a ďalších štyroch kolegov dopovedali ich myšlienky. V Jordánsku mal Husajn pomerne veľa zástancov. Celý deň sa Amánčanom nechcelo veriť, že to bol naozaj Saddám, ktorého vytiahli z úkrytu. „Oni v Jordánsku nepocítili jeho vládu, my sme trpeli," vysvetľoval iracký taxikár.

Autor: Bagdad, Amán