veľké poníženie. Pre Irak je nádejou, že obávaný tyran sa nezmohol pri zatýkaní ani na odpor.

Niet pochýb, je to on. Ale úplne iný, ako ho svet doteraz poznal a nie je to len v čertovskom výzore, ktorý si zvolil, aby bol menej nápadný. „Rezignoval na svoj osud," hovoril o svojich dojmoch zo stretnutia s Husajnom americký generál Sanchez.

Nič nemohlo jeho slová potvrdiť lepšie ako zábery na zachmúrenú tvár Saddáma Husajna, skrývajúceho sa za bohatú prešedivenú bradu starca. Elegancia sa stratila, videli sme strapatú hlavu a neistý výraz. Uštvaný muž na úteku.

Chytenie Saddáma je pre Irak najlepšou správou. Celý život bol vrahom a vždy tak konal. Zabíjal svojich ľudí, posielal ich na smrť a Irak viedol do nezmyselných vojen, v ktorých zabíjal Irančanov alebo Kuvajťanov. Exemplárny zloduch musí byť teraz spravodlivo odsúdený. Pre Iračanov, ale aj pre celý svet je dôležité, aby sa príbehy diktátorov končili ich trestom.

Obrovský úspech je to aj pre Američanov, ktorých počínanie v Iraku vzbudzuje rozpaky u nich doma, inde vo svete aj v Bagdade. Spojené štáty Saddámovu trofej veľmi potrebovali, v tejto vojne išlo aj o to, aby ho dostali. V Iraku teraz prežívajú najťažšie chvíle a protiamerické nálady sú veľmi silné. Prominentný väzeň s odovzdanou tvárou azda prinesie do krajiny trochu viac pokoja. Husajn sa už neprihovorí zo žiadnej nahrávky. Skončil. A George Bush dostal už pred Vianocami ten najlepší darček, po ktorom tak túžil.

So Saddámom vo väzení je svet možno o trochu lepším miestom. Do ideálu má však veľmi ďaleko. Azda, keby teraz prišlo na Usámu bin Ládina.