Nemecký kancelár Gerhard Schröder (vľavo) a francúzsky prezident Jacques Chirac (druhý sprava) v reakcii na neúspech summitu oživili myšlienku dvojrýchlostnej Európy. Vpravo nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer. FOTO - ČTK/AP
Francúzi a Nemci vytiahli vzápätí po krachu summitu myšlienku o dvojrýchlostnej Európe, v ktorej sa vytvoria dve skupiny krajín s rôznou agendou.
Táto myšlienka nie je nová, ale jej oprášenie vyzerá skôr ako nátlak na krajiny, ktoré nechcú odobriť európsku ústavu. Napriek tomu sa môže stať realitou.
Oficiálne koncept uviedli na pôde nemeckého parlamentu pred tromi rokmi. Francúzsky prezident Jacques Chirac ho vtedy navrhoval pre niektoré oblasti európskej politiky, hlavne pre obranu. Medzitým sa už presadil aj v praxi - funguje tak euromena i schengenský priestor, kde nie sú zastúpení všetci členovia únie.
Ešte cez víkend v Bruseli sa k nemecko-francúzskemu prihláseniu sa k jadru Európy začali hlásiť prví nadšenci - okrem štyroch zakladajúcich štátov únie Talianska, Holandska, Belgicka, Luxemburska aj ďalšie - Rakúsko, Česko, Maďarsko a Slovensko.
Dvojrýchlostná Európa by mohla mať svoj zmysel: nebrzdila by euronadšencov a nenaliehala by na euroskeptikov. Načasovanie však vzbudzuje obavy. Potom, čo sa Európa rozdelila na pro- a protiamerickú, na starých a nových, či na veľké a malé štáty, teraz by sa mala deliť na rovné a rovnejšie. A to v čase, keď sa ešte 10 pristupujúcich krajín nestalo členmi únie. Ich občania hlasovali o inej Európe, než akú navrhuje Chirac so Schröderom.
Znepokojujúce sú aj Chiracove pohnútky. Na summite vraj zistil, aká rozdielna je kultúra medzi krajinami, ktoré sú už „dlho v únii a tými, ktoré majú menej európskych skúseností".
Vyjadrenia nemeckého kancelára Schrödera sú miernejšie. „V súčasnosti nie je takáto iniciatíva aktuálna, ale nevylučujem, že bude," povedal v Bruseli. Nemecko si Európu dvoch rýchlostí neželá, dodal.
Zdá sa preto, že nateraz ide len o formu nátlaku na Varšavu a Madrid. Diskusia o viacrýchlostnej Európe sa tým však nekončí.
