Vlastníkom lesov štát odovzdá cesty v dĺžke takmer 3-tisíc kilometrov a v cene približne dve miliardy korún.
Ako si noví majitelia lesných ciest vyložia zákon, je otázne. Užívatelia lesných pozemkov - napríklad ťažiaci a zvážajúci drevo - sa s nimi budú musieť dohodnúť. „Ak by moju cestu niekto chcel využívať na komerčné účely, nemôžem mu ju poskytnúť zadarmo, lebo jej údržba ma niečo stojí," hovorí šéf Združenia trenčianskych vlastníkov neštátnych lesov Juraj Vanko. Ak cesta spája pozemky viacerých vlastníkov, títo sa podľa neho musia dohodnúť na ich spoločnom využívaní.
Spoluautorka novely Jarmila Takáčová z SDKÚ nemôže vylúčiť, že „niekto dá závoru na cestu, lebo ľudia sú všelijakí". Zákon však na taký prípad pamätá. „Lesná cesta je verejno-účelová komunikácia a tá musí byť sprístupnená užívateľom pozemkov bez náhrady."
Ani tí, čo majú v lesoch chaty, či stanujú v tábore, by nemali mať s novými majiteľmi ciest veľký problém. „Ak tade prejdú autom päťkrát do roka, nič sa nedeje," ubezpečuje Vanko.
Šéf Turčianskeho regionálneho združenia vlastníkov lesov Vladimír Majer tvrdí, že „to je vecou vzájomnej dohody" a ak nenapáchajú veľké škody, „dá sa to riešiť".
Dôvod novely: štát nemá peniaze na lesné cesty
Lesné cesty vybudoval štát po 1. januári 1949. Podľa toho k nim pri reštitúciách aj prikročil. Lesy vydal, cesty nie. Súkromnými pozemkami tak vedú štátne cesty.
Vlastníci lesov sa o cesty, ktoré nimi vedú, uchádzajú už niekoľko rokov. Cesty totiž chátrajú, lebo štát sa o ne po tom, čo lesy vrátil ich pôvodným majiteľom, prestal zaujímať. „Nemal ich pre čo využívať, a my sme sa o ne starať nemohli, lebo neboli naše," vysvetľuje šéf Združenia trenčianskych vlastníkov neštátnych lesov Juraj Vanko.
Spolupredkladateľka návrhu novely Jarmila Tkáčová síce „nemôže povedať", že všetci majitelia lesných ciest sa o ne budú starať, no „štát na to určite nemá". Tvrdí, že na ich údržbu treba ročne vynaložiť 1,2 miliardy korún.
Vanko si napriek tomu myslí, že majitelia lesných ciest sa o ne budú starať. Presnejšie, budú musieť. „Len čo v lese nemám cestu, po ktorej drevo môžem dopraviť k odberateľovi, som stratený. To drevo je mŕtvy kapitál. Je v bytostnom záujme každého vlastníka, aby cestu udržiaval, v opačnom prípade skončil." (joč)
