BRUSEL, BRATISLAVA - Summit Európskej únie o ústave sa skončil neúspechom. Lídri 25 krajín sa rozišli domov, únia bude od mája 2004 po rozšírení o 10 ďalších krajín fungovať podľa doterajších zmlúv.
Problém nastal v okamihu, keď sa mal nájsť kompromis v systéme hlasovania v rozšírenej únii. Poľsko a Španielsko sa odmietli vzdať počtu svojich hlasov v Rade únie, ktoré im zaručovala zmluva z Nice. Ich hlavní odporcovia Francúzi a Nemci zase nechceli pristúpiť na kompromisy, ktoré im navrhol taliansky premiér Silvio Berlusconi.
Summit sa skončil tak, že za hlavného vinníka sa nedá označiť nikto. Utrpí najmä imidž únie aj jej vnútorné vzťahy. Nemecko a Francúzsko zareagovali na neúspech tak, že už v sobotu sa pokúšali sformulovať skupinu tých, čo sú najviac „oddaní európskej myšlienke".
Do hry sa tak vracia myšlienka viacrýchlostnej Európy, ktorá sa už uplatňuje v menovej oblasti a ochrane hraníc. Slovensko ohlásilo, že má záujem pridať sa k „rýchlejším".
Premiér Mikuláš Dzurinda bol sklamaný výsledkom summitu, lebo „ponuka pre Slovensko bola výborná". Na francúzsko-nemeckú výzvu ihneď reagoval slovami, že sa „budeme usilovať byť účastníkom takejto zrýchlenej alebo intenzívnejšej spolupráce".
Analytik Peter Zsapka z Centra pre európsku politiku upozorňuje, že „nie je dôležité, či tam slovenská vláda chce byť, ale či nás tam zoberú". Pripomína, že zatiaľ nikto nepovedal, čo by malo byť obsahom viacrýchlostnej Európy.
Podobné túžby ako Slovensko vyjadrili aj Česko a Maďarsko. Postavili sa tak proti Poľsku a princípu Visegrádskej štvorky. Poľsko totiž vzhľadom na svoje postoje určite nebude patriť do „prvej európskej rýchlosti".
Pozorovatelia majú dokonca dojem, že myšlienka viacrýchlostnej Európy má byť nástrojom nátlaku na Poľsko a Španielsko, aby zmenili svoje názory na ústavu.
Poliaci sú postojom svojich partnerov z V 4 sklamaní. Marek Siwiec z kancelárie prezidenta Kwasnievskeho hovorí: „Visegrád je pre mňa už len fasáda."
Autor: JANA MIKUŠOVÁROMAN KRPELAN
