Asi najznámejším slovenským sporom na ochranu osobnosti bola kauza Feldek vz. Slobodník. Charakteristické na prípade bolo, že v priebehu procesov sa kauza rozdelila na čiastkové spory, v ktorých odvolacie konania potvrdzovali časti rozsudkov a zvyšok vracali na znovuprerokovanie. Vďaka tomu sa stávalo, že ten istý výrok súdu obe strany prezentovali ako svoje víťazstvo.
Na Slovensku trvalo šesť rokov, kým sa spor uzavrel. Ľubomír Feldek však v priebehu sporu podal na Európskom súde sťažnosť na Slovenskú republiku za porušenie svojich práv a o tomto spore sa doteraz nerozhodlo.
V roku 1992 vtedajší minister Dušan Slobodník žaloval spisovateľa Ľubomíra Feldeka za článok, v ktorom ho kritizoval za fašistickú minulosť a za verš „esesák sa objal s eštebákom“ v básni Dobrú noc, moja milá. Feldek najprv v spore uspel, ale v roku 1994 odvolací senát Najvyššieho súdu rozsudok prvostupňového súdu zrušil a zaviazal Feldeka zaplatiť požadovanú sumu a trovy.
Neskôr dovolací senát NS časť súdneho rozhodnutia zrušil a vrátil na nové konanie. Slobodník stiahol časť žaloby, ale trval na nemajetkovej ujme. Časť rozhodnutí súdu o tom, že Feldek sa má ospravedlniť, sa stala právoplatnou. Feldekov obhajca Ernest Valko podal sťažnosť aj do Štrasburgu.
Slobodníkovu požiadavku na peňažnú náhradu Mestský súd v Bratislave zamietol. Podľa sudkyne Slobodník neutrpel ujmu a jeho požiadavku na zaplatenie nemajetkovej ujmy súd zamietol. Slobodník sa proti rozhodnutiu súdu odvolal na Najvyšší súd. Ten v roku 1998 definitívne potvrdil rozhodnutie, že citovaným veršom Feldek Slobodníka nepoškodil. (kr)
