Sme rodina s tromi deťmi vo veku 14, 12 a 8 rokov. Nedávno sme im povedali, aby si napísali zoznamy, čo by chceli na Ježiška. Keď nám ich odovzdali, boli sme ohromení. Všetci traja chcú napríklad mobily, na zozname od najmladšieho syna je gameboy a hry, najstaršia dcéra chce snowboard, discman a značkový parfém, deväťročný syn playstation a horský bicykel. Rozmýšľame, čo s tým. Ja som laborantka, robím v zdravotníctve, manžel pracuje v nie veľmi prosperujúcej firme. Naše príjmy nie sú vysoké, ale vždy sa snažíme dať deťom všetko, čo nevyhnutne potrebujú. Ich požiadavky sa však stále zvyšujú. Žijeme z mesiaca na mesiac, máme 10-ročné auto, na nič nešetríme, nechodíme na zahraničné dovolenky, väčšinou ideme na bratovu chalupu. Štrnásťročná dcéra nám už občas vyčíta, prečo zarábame tak málo, prečo si nehľadáme lepšie platenú prácu. Možno má pravdu, ale vždy sa to nedá.
S manželom uvažujeme, či si nemáme peniaze pred Vianocami požičať, aby sme im aspoň niektoré z prianí mohli splniť. Na druhej strane sa nám to nezdá správne, vieme, že deti by sa mali naučiť, že sa treba prikrývať takou perinou, na akú nám stačí. Ako im to však vysvetliť, keď mnohí ich spolužiaci veľa z tých vecí majú? (Vraj si ich aj vyplačú a vydupú).
Iste nie sme sami, čo majú rovnaký problém. Ako to riešiť, aby boli deti spokojné, aj keď nedostanú všetko, čo chcú? Ako im vysvetliť, aby to naozaj pochopili a nepovažovali len za frázu, že peniaze nie sú všetko? Vieme, že to majú ťažké, keď je okolo nich veľa detí, pre ktoré peniaze nie sú nijaký problém. Dana a Igor
Keď som si prečítal váš list, hlboko som si vzdychol. Tiež mám tri deti. A tiež si píšu pred Vianocami, čo by chceli pod stromček. A tiež im to nemôžeme kúpiť všetko, hoci by som rád a snažím sa zabezpečiť rodinu ekonomicky. Máte pravdu v tom, že nie ste sami, čo majú rovnaký problém. Ekonomické pomery na Slovensku veru nie sú také, že by sa životná úroveň všetkých obyvateľov zvyšovala, takých je len malé percento. A naše deti vidia ich deti v škole...
Vo vašom liste je však obsiahnutých veľa vecí, k mnohým z nich mi niečo napadlo. Napríklad to, že deti nebudú spokojné, keď dostanú všetko. Tak to nechodí ani medzi dospelými. (Napríklad podľa jedného výskumu bolo najviac šťastných ľudí vo vtedajšej Barme a najmenej v USA. Rebríček krajín podľa počtu šťastných ľudí bol presne opačný ako poradie štátov podľa sily ekonomiky.) Deti teda môžu byť spokojné aj vtedy, alebo práve vtedy, keď nedostanú všetko hotové pod stromček. Viac si ceníme to, čo si zaslúžime vďaka usilovnej práci a snahe. Alebo odriekaniu.
Napadlo mi aj to, že naše deti si nepíšu zoznam realisticky. Vedia, že všetko dostať nemôžu. Možno ani tie vaše v skutočnosti nečakajú všetko, čo je na zozname, ale len niečo z toho.
Tiež mi napadlo, že výčitky vašej dcéry, čo sa týka zárobku, sú tak trochu aj vašimi vlastnými výčitkami. Že chcete zarábať viac, že by ste si tiež chceli dopriať viac: dovolenku v zahraničí, nové auto. Aj nejaké úspory, aby bola rezerva. Nie je to ktovieaký dobrý pocit žiť od výplaty k výplate. Tu celkom nerozumiem, ako to myslíte, keď píšete, že „vždy sa to nedá". Hľadať si lepšie platenú prácu sa dá vždy. Existujú možnosti. Rád by som vás povzbudil, aby ste to nevzdávali. Prečo sa držať práce „v nie veľmi prosperujúcej firme"?
Potom pôžička na Vianoce. To bude onedlho bežná vec. Počúvam, že ľudia v západnej Európe chodia aj na dovolenku tak, že si na ňu požičajú. A u nás už existuje masívna kampaň na darčeky za korunu. Ale to podľa môjho názoru nie je dobrý nápad. Nie kvôli tomu, že ich v konečnom dôsledku vysoko preplatíte, ale hlavne kvôli tomu, že to je pôžička na spotrebu. Je rozumné požičať si na niečo, čo mi peniaze vráti: na výrobný nástroj, na rozbehnutie (vlastnej) firmy. Požičať si na spotrebný tovar znamená dostať sa ešte hlbšie do začarovaného kruhu, nie je to dobrá cesta k lepším zárobkom. Napokon, ani vám sa to nepozdáva.
Celý váš list smeruje k výchove detí: ako to vysvetliť deťom? Ako ich naučiť prikrývať sa len takou perinou, na akú majú? Ako dosiahnuť, aby nezávideli deťom, „pre ktoré peniaze nie sú nijaký problém"? Nuž, môžete sa s nimi otvorene a vecne porozprávať. Už sú v takom veku, že mnohé veci chápu. Ale hlavne, buďte im príkladom. Deti sa od nás neučia to, čo im hovoríme, aby robili, ale to, čo vidia na nás. Myslím si, že majú vo vás dobrých rodičov. Pracujete, aby ste ich zabezpečili, leží vám na srdci ich blaho, a nielen blaho tela, ale aj ducha. A viete ich pochopiť. Viete, že to majú ťažké, keď... Ale nenechajte sa ovplyvniť tým, že iné deti majú. Iné deti majú to alebo ono, ale zase nemajú niečo iné. Deťom, ktoré majú veľa hmotných vecí, dosť často chýba láska. A tá nemusí chýbať vašim deťom. Vianoce sú predsa sviatky lásky a radosti. Tradície, zvyky, spoločne strávené chvíle, hry, zážitky.
